Jaký čo? Co, ne?
Názory, Studentský životNeviem, či ste už postrehli, že sa po Čechách v poslednom čase pohybuje nejako veža slovensky hovoriacich mladých žudí. Určite ste už na niekožkých v škole narazili.
Neviem, či ste už postrehli, že sa po Čechách v poslednom čase pohybuje nejako veža slovensky hovoriacich mladých žudí. Určite ste už na niekožkých v škole narazili. Veď už nás tu je ohromná kopa (teda keby nás dali na kopu, tak by bola ohromná). Aj ja som tu a tiež som „Slovačka“, ako ma minule nazvala jedna protihráčka na futbale. Už som tu druhý rok a stále nemluvím česky. A v tom tkvie celý problém. Niektorí žudia si myslia, že by som už mohla zvládať hovoriť česky. A ja len stále opakujem to naše „čo?“ a „hej“.
Minule sme sedeli s kamoškami na káve a kecali. Niečo mi vysvetžovali a ja som stále prikyvovala „hej“. Samozrejme, že mi to pri každej príležitosti pripomenuli. Keď som sa nebodaj opýtala „čo?“, hneď sa vrhli po hodenej návnade a vrátilo sa mi „Jaký čo? Co, ne?“ Občas to vlastenectvo nevydržím a začnu mluvit česky. Vtedy všetci akoby boli dohodnutí zareagujú: „V klidu můžeš mluvit slovensky, vždyť ti rozumím. Mně se ta slovenština líbí. To je takový hezký jazyk.“ (Tak chápete ich? Alebo – chápete sa?)
Raz v sobotu som chcela cestovať autobusom, ale šofér ma vyhodil, lebo som mala na nohách kolieskové korčule. Sedím na zastávke na lavičke, prezúvam sa, nadávam, keď tu zrazu sa so mnou začne baviť jedna pani v najlepších rokoch. Asi pätnásť minút sme sa o niečom rozprávali (ona kecala, ja som sa sem-tam tvárila, že ma to baví). Ona česky, ja česky, keď sa ma opýtala, či som z Moravy. „Nie, zo Slovenska.“ Ale už sa aspoň blížim k tej češtine.
Mám strašnú dilemu. Začít mluvit česky nebo pokračovať v slovenčine? Pomôže mi niekto vyriešiť môj problém?
Pre menej znalých slovenčiny:
| korčule | brusle |
| šofér | řidič |
| hej | jo |
| opýtať sa | zeptat se |
Nahrávání ...
