Očami… Lucie Gecelovskej

8. 6. 2010 | | Názory

Už je to asi rok, čo predstaviteľ pomerne neznámej rockovej slovenskej
kapely zavolal majiteľovi jedného z najväčších rádií na Slovensku.
Pracovali na novom albume, a rozoslali do rádií pieseň, ktorú zvolili za
prvý singel. Bohužiaľ, odjakživa patrili k interpretom, ktorým i napriek
vysokej hudobnej kvalite komerčný úspech nebol naklonený. Ich prvý album
vyšiel len v náklade pár kusov, rádia ich ignorovali, akurát pár ich
klipov sa objavilo v televízii. Ako kapela sa nevzdávali a hrávali
niekoľkokrát týždenne po rôznych podnikoch. Vybudovali si svoju vernú
základňu fanúšikov a práve na ňu sa obrátili s prosbou o pomoc, keď
chceli dostať ich nový singel do rádií a tým si pripraviť pôdu na vydanie
nového albumu.

Podelili si rádiá, a každý mal za úlohu písať do tých pár, čo mu
boli pridelené a žiadať si ich novú pesničku. Všetci počítali
s úspechom tejto stratégie. Dočkali sa ale tvrdého nárazu na realitu
nášho hudobného biznisu. Jediný, kto ich skladbu párkrát zahral, bola
hŕstka malých regionálnych staníc. A keď predstaviteľ kapely zavolal do
jedného z najväčších rádií, dostalo sa mu odpovede, ktorá hovorí za
všetko. Chlapík ho vyzval, nech zaplatia sto tisíc a potom budú ich
pesničku hrať. Možno si viete predstaviť, čo člen kapely, ktorá sa
snaží robiť dobrú hudbu a neznáša komerciu, chlapíkovi povedal. Cesta ich
singlu skončila skôr než vôbec začala.

Kapela album nevydala, pretože bez propagácie by ho čakal podobný osud
ako postihol ich debut. Hlavy fanúšikov zvisli od sklamania, zanadávali na
systém, na prachožrútov tam hore, na svoju bezradnosť. Nič nezmenili. Čo
tam po tom, že gitarista kapely patrí medzi slovenskú špičku a že
spevákovi sa u nás skoro nikto nevyrovná. To k úspechu nestačí. Naďalej
však chodili na koncerty do malých krčmičiek a neúnavne fandili. Na
ružiach ustlaté nemá ani pôvodná slovenská literatúra.

Trh úspešne zaplavujú hordy ženských románov, ktoré majú zelenú,
i kníhkupectva im venujú značný priestor. Červená knižnica u nás pekne
kvitne. To ostatné si cestu na povrch musí predrať. Knižky našich
kvalitných autorov síce vychádzajú, a v niektorých obchodoch i sú, ale
čitateľ musí vynaložiť určité úsilie nájsť ich. Výška kvality
románu či inej literárnej zbierky nie je smerodajná pri umiestňovaní na
pulty. A mnohokrát nezaváži ani pri rozhodovaní vydavateľstiev, či daný
materiál vydať. Faktorom je (ako inak) predpokladaná výnosnosť. Je to tiež
asi rok, čo na danú situáciu takmer doplatilo jedno slovenské
vydavateľstvo, ktoré odmietalo ísť s prúdom, vyhýbalo sa komerčným
dielam a zameriavalo sa výhradne na kvalitnú slovenskú tvorbu. Knihy, ktoré
vydalo, uspeli nielen medzi domácimi kritikmi, ale niektoré si odniesli
i literárne ceny v zahraničí.

Ale ani to nestačí. Dané knihy dokážu zaujať i čitateľov, problém
je, že mnohí o nich nevedia. Zlyhávajú viaceré články distribučného
reťazca, a túto situáciu jedno malé vydavateľstvo nezachráni. Našťastie
prežilo a vydáva ďalej. Knihy, ktoré patria medzi to najlepšie na našom
literárnom nebi, ale väčšina národa o nich nemá ani tušenia. Nehovoriac
o tých autoroch, ktorí ani nedostanú šancu. Píšu do šufl íkov, blogujú
či sa aspoň snažia presadiť svoje dielko v nejakom literárnom plátku a
dúfajú, že sa dostane k ľuďom. Tak ako kapely hrajúce po malých kluboch
pre hŕstku nadšencov. Avšak s elánom a chuťou…

Mohlo by vás zajímat: