Očami… Lucie Gecelovskej

8. června 2010 – Lucia Gecelovská
Komentáře a názory - Říjen 2009

Už je to asi rok, čo predstaviteľ pomerne neznámej rockovej slovenskej kapely zavolal majiteľovi jedného z najväčších rádií na Slovensku. Pracovali na novom albume, a rozoslali do rádií pieseň, ktorú zvolili za prvý singel. Bohužiaľ, odjakživa patrili k interpretom, ktorým i napriek vysokej hudobnej kvalite komerčný úspech nebol naklonený. Ich prvý album vyšiel len v náklade pár kusov, rádia ich ignorovali, akurát pár ich klipov sa objavilo v televízii. Ako kapela sa nevzdávali a hrávali niekoľkokrát týždenne po rôznych podnikoch. Vybudovali si svoju vernú základňu fanúšikov a práve na ňu sa obrátili s prosbou o pomoc, keď chceli dostať ich nový singel do rádií a tým si pripraviť pôdu na vydanie nového albumu.

Podelili si rádiá, a každý mal za úlohu písať do tých pár, čo mu boli pridelené a žiadať si ich novú pesničku. Všetci počítali s úspechom tejto stratégie. Dočkali sa ale tvrdého nárazu na realitu nášho hudobného biznisu. Jediný, kto ich skladbu párkrát zahral, bola hŕstka malých regionálnych staníc. A keď predstaviteľ kapely zavolal do jedného z najväčších rádií, dostalo sa mu odpovede, ktorá hovorí za všetko. Chlapík ho vyzval, nech zaplatia sto tisíc a potom budú ich pesničku hrať. Možno si viete predstaviť, čo člen kapely, ktorá sa snaží robiť dobrú hudbu a neznáša komerciu, chlapíkovi povedal. Cesta ich singlu skončila skôr než vôbec začala.

Kapela album nevydala, pretože bez propagácie by ho čakal podobný osud ako postihol ich debut. Hlavy fanúšikov zvisli od sklamania, zanadávali na systém, na prachožrútov tam hore, na svoju bezradnosť. Nič nezmenili. Čo tam po tom, že gitarista kapely patrí medzi slovenskú špičku a že spevákovi sa u nás skoro nikto nevyrovná. To k úspechu nestačí. Naďalej však chodili na koncerty do malých krčmičiek a neúnavne fandili. Na ružiach ustlaté nemá ani pôvodná slovenská literatúra.

Trh úspešne zaplavujú hordy ženských románov, ktoré majú zelenú, i kníhkupectva im venujú značný priestor. Červená knižnica u nás pekne kvitne. To ostatné si cestu na povrch musí predrať. Knižky našich kvalitných autorov síce vychádzajú, a v niektorých obchodoch i sú, ale čitateľ musí vynaložiť určité úsilie nájsť ich. Výška kvality románu či inej literárnej zbierky nie je smerodajná pri umiestňovaní na pulty. A mnohokrát nezaváži ani pri rozhodovaní vydavateľstiev, či daný materiál vydať. Faktorom je (ako inak) predpokladaná výnosnosť. Je to tiež asi rok, čo na danú situáciu takmer doplatilo jedno slovenské vydavateľstvo, ktoré odmietalo ísť s prúdom, vyhýbalo sa komerčným dielam a zameriavalo sa výhradne na kvalitnú slovenskú tvorbu. Knihy, ktoré vydalo, uspeli nielen medzi domácimi kritikmi, ale niektoré si odniesli i literárne ceny v zahraničí.

Ale ani to nestačí. Dané knihy dokážu zaujať i čitateľov, problém je, že mnohí o nich nevedia. Zlyhávajú viaceré články distribučného reťazca, a túto situáciu jedno malé vydavateľstvo nezachráni. Našťastie prežilo a vydáva ďalej. Knihy, ktoré patria medzi to najlepšie na našom literárnom nebi, ale väčšina národa o nich nemá ani tušenia. Nehovoriac o tých autoroch, ktorí ani nedostanú šancu. Píšu do šufl íkov, blogujú či sa aspoň snažia presadiť svoje dielko v nejakom literárnom plátku a dúfajú, že sa dostane k ľuďom. Tak ako kapely hrajúce po malých kluboch pre hŕstku nadšencov. Avšak s elánom a chuťou…