Strávila som tri mesiace v Bruseli

30. 4. 2008 | | Nezařazené

Teoretickú stránku fungovania európskych inštitúcií som mala vďaku štúdiu Medzinárodného obchodu v malíčku. Zaujímala ma však realita. Chcela som vidieť na vlastné oči hlasovanie v pléne, porozprávať sa s europoslancom a zistiť, ako funguje lobbing. Keď ma otec upozornil na článok o možnosti stáže v kancelárii slovenského europoslanca v Bruseli, dlho som neváhala.

Teoretickú stránku fungovania európskych inštitúcií som mala vďaku štúdiu Medzinárodného obchodu v malíčku. Zaujímala ma však realita. Chcela som vidieť na vlastné oči hlasovanie v pléne, porozprávať sa s europoslancom a zistiť, ako funguje lobbing. Keď ma otec upozornil na článok o možnosti stáže v kancelárii slovenského europoslanca v Bruseli, dlho som neváhala.

Na stránkach http://bernardogroup.org som si stiahla dotazník, napísala motivačný list a čakala na výsledok. Nepostúpila som ani do druhého kola. Nevzdávala som sa a trošku pozmenenú prihlášku som odoslala opäť o dva mesiace. Tentokrát to vyšlo. Mala som necelé tri týždne na bakalársku skúšku z práva a matematiky, musela som sa dohodnúť s vedúcou bakalárskej práce na spôsobe komunikácie, zabezpečila som si ubytovanie v Bruseli, kúpila si lístok na autobus, vysťahovala sa z koleje, dala výpoveď v práci, so všetkými sa rozlúčila a opäť raz pobalila kufre. No, veľa času nazvyš nebolo.

Prvé dojmy
V pondelok o piatej ráno som ešte za tmy vystúpila v Bruseli neďaleko hlavnej stanice. Ovešaná batožinou na tri mesiace som sa vydala pokojným mestom hľadať moju novú adresu. Po hodinovom blúdení a čakaní na prvú rannú električku som sa predsalen dostala tam, kde som mala stráviť nasledujúcich niekoľko mesiacov. Mala som šťastie – dom, kde som dostala vlastnú izbu, sa nachádzal len dvadsaťpäť minút pešo od môjho budúceho pracoviska. Cestu som presne nepoznala, ale spoliehala som sa na miestnych ľudí. Na moje prekvapenie mi ani tretí oslovený nevedel povedať, či idem správnym smerom.

O deviatej som už však nedočkavo sedela na vrátnici jednej z dvoch sklenených budov Európskeho parlamentu. Pozerala som s otvorenými ústami na mladíkov či starších pánov v oblekoch mihajúcich sa popri mne a pekne upravené slečny či panie, každý z nich s identifikačnou kartičkou na krku. O pár minút si ma vyzdvihli moje budúce kolegyne.

Naša kancelária bola vcelku malá, s výhľadom na Place Luxembourg. Ako som neskôr zistila, na Place Lux (ako skrátene toto námestíčko všetci nazývali) bolo hneď niekoľko reštaurácií a kaviarní. Tu sa po pracovnej dobe či počas obeda zhromažďovali euroúradnici a vychutnávali si akékoľvek z 500 druhov belgického piva.

Sekretárka asistentiek
Pred odchodom som mala možnosť získať pár informácií od bývalej stážistky. Dopredu ma varovala, aby som neočakávala žiadnu vysoko kvalifikovanú prácu. Počas prvého mesiaca som zapisovala dôležité stretnutia a konferencie do šéfovho kalendára, kupovala mu letenky cez internet, zakladala knihy do skrine a chodila pre poštu, papier, prípade tonner do tlačiarne.

Počase som sa dostala aj k trochu záživnejším úlohám. Sprevádzala som slovenskú návštevnícku skupinu po Bruseli, pripravovala podkladové materiály na rôzne konferencie či vystúpenia v rádiu a písala reči pri rôznych príležitostiach. Musím uznať, že práca v kancelárii mi veľa nedala. Na druhej strane som mala možnosť zúčastniť sa rôznych konferencií, ktorých sa v parlamente koná každý deň neúrekom. Pozrela som si zasadanie v pléne a dozvedela sa veľa zaujímavostí a pikošiek z parlamentného života. Naviac som sa zúčastnila mnohých zaujímavých recepcií a popila tak nemálo bieleho vínka za europeniaze.

Musím však podotknúť, že stáže u jednotlivých poslancov sa líšia. Niektorí stážisti sa v kancelárii svojho poslanca či poslankyne vôbec nezdržovali a ich úlohou bolo napísať prácu väčšieho rozsahu na aktuálnu tému určenú poslancom. Inak mali voľný program a mohli čas využiť tak, ako im to vyhovovalo.

Parlament je svet sám o sebe
Parlamentný komplex je obrovský. Pre neznalého veci to možno prirovnať k bludisku a spleti poschodí a uličiek, rôznych priechodov a nepriechodov medzi jednotlivými blokmi. Dokonca som zistila, že jedným výťahom sa možno odviesť na päť a polté poschodie.

Chod celého parlamentu je riadený dopredu určeným kalendárom. Každý mesiac je rozdelený na štyri týždne – počas červeného týždňa sa všetci presunú na plenárne zasadnutie do Strasbourgu. Počas ružového týždňa zasadajú v Bruseli výbory. Každý poslanec je členom aspoň jedného výboru podľa oblasti, ktorá ho zaujíma. Je tam napríklad výbor pre medzinárodný obchod, pre rozpočet či pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a tak podobne. Počas modrého týždňa zasadajú politické skupiny. Na tieto zasadnutia väčšinou nebýva voľný prístup. A zelený, v parlamente asi najobľúbenejší týždeň, by mali poslanci venovať vonkajším parlamentným činnostiam. To v preklade znamená, že veľká väčšina asistentov a poslancov má voľno, prípadne sa venujú aktivitám vo svojom volebnom obvode.

Prichádzajú a odchádzajú
Výhodou stáže je možnosť nadviazania nespočetných kontaktov. Ľudia a hlavne stážisti sa v európskych inštitúciích veľmi rýchlo obmieňajú. Niektorí zostávajú päť mesiacov, iní tri, a podaktorí len štyri týždne. Je preto skoro nemožné nadviazať hlbšie priateľstvá. Z toho dôvodu som nemala zo vzťahov v parlamente veľmi pozitívny pocit. Prišli mi neuveriteľne povrchné a neúprimné. Väčšine ide hlavne o to spoznať tých správnych ľudí. Na druhej strane som však asi mala šťastie a natrafila na veľmi milé osôbky, s niektorými z nich som v kontakte dodnes.

Dvanásťkrát do Strasbourgu
V zakladateľských zmluvách je zakotvená povinnosť parlamentu zasadať dvanásťkrát za rok vo francúzskom mestečku Strasbourg. Počas tohto týždňa je prakticky nemožné zohnať ubytovanie, respektíve ceny sú o dosť vyššie ako po iné dni. Mala som šťastie. V Strasbourgu som strávila pol roka na strednej škole a mesto som dokonale poznala. Stačil telefonát a ubytovanie som mala zabezpečené v mojom bývalom internáte.

Strasbourg je mesto cyklistov. V parlamente si možno bicykel požičať na identifikačnú kartu zadarmo a potom si už len robiť výlety po okolí. Na druhej strane to však býva veľmi nabitý týždeň. Nielen raz som odchádzala z práce až po deviatej večer.

Niektorí europoslanci neustále bojujú za zrušenie strasbourských presunov. Ono to totiž veľký zmysel nedáva. Všetci poslanci, ich asistenti, väčšina stážistov, euroúradníkov a dokonca aj parlamentný lekár si pobalia svoje malé elegantné cestovné kufríky a presunú sa do Strasbourgu. Okrem vysokých nákladov to znamená aj zlý dopad na životné prostredie. A to všetko len preto, lebo podľa zmlúv musí plénum zasadať a hlasovať práve tam.

Keď sa obzerám spätne, som veľmi vďačná za možnosť stráviť v Bruseli tri mesiace. Okrem toho, že som získala prehľad o fungovaní európskych inštitúcií a spoznala veľa zaujímavých ľudí, zistila som, čo by ma v budúcnosti mohlo baviť.

Mohlo by vás zajímat: