Zem Berberov a vytkávaných kobercov

21. 7. 2005 | | Cestování

Napriek tomu, že Tunisko leží na juh od Európy, počíta sa medzi krajiny Blízkeho východu. To by ma ozaj nenapdalo, veď leží ešte západnejšie ako Česká republika. Ak čakáte zaostalú, alebo typickú arabskú krajinu, Tunisko vás môže často prekvapiť. S čistým svedomím ale môžem prehlásiť, že je najpokrokovejším arabským štátom. Má istú úroveň a drží sa západnému svetu v pätách.

Napriek tomu, že Tunisko leží na juh od Európy, počíta sa medzi krajiny Blízkeho východu. To by ma ozaj nenapdalo, veď leží ešte západnejšie ako Česká republika. Ak čakáte zaostalú, alebo typickú arabskú krajinu, Tunisko vás môže často prekvapiť. S čistým svedomím ale môžem prehlásiť, že je najpokrokovejším arabským štátom. Má istú úroveň a drží sa západnému svetu v pätách. Oproti zvyšku arabského sveta je veľmi civilizované.

Znamená to napríklad, že polygamia je zákonom zakázaná a neverná manželka sa nemusí obávať trestu smrti. Zato môže spolu s ostatnými ženami pokojne zájsť k voľbám bez toho, aby jej to niekto vyčítal. Každý sa tu slobodne rozhoduje, do akej miery bude žiť podľa koránu. Ak ste niekedy videli vtipný obrázok dvoch sestier na pláži, z ktorých jedna je v plavkách a druhá celá zahalená podľa moslimskej tradície, je to typický výjav z Tuniska.

Aby som ale nebol jednostranný a neostal iba pri chvále, musím spomenúť, že ulice nie sú z pohľadu Európana, hlavne v obytných štvrtiach, práve najčistejšie. Všade stretnete dotieravcov, ktorí sa snažia zarobiť na turistickom ruchu a niečo vám predať.

Štátnym jazykom je arabčina, ale rovnako dobre sa dohovoríte po francúzsky. Tunisko bolo ešte do polovice minulého storočia pod nadvládou Francúzska. „Fran_ais“ preto ovláda snáď každý Tunisan, bohužiaľ ja nie. S angličtinou som veľmi nepochodil. Jediné, čo Tunisania vedia po anglicky, je kladná odpoveď na otázku, či vedia po anglicky. A to nehovorím len o ľuďoch na ulici, ale aj o recepčnom či manažérovi hotela. V takých prípadoch ma zachránila nemčina, ktorá je tretím najpoužívanejším jazykom. Platí sa tuniskými dinármi (jeden dinár je asi osemnásť českých korún)

Ak si počas dovolenky nenájdete čas na spoznanie krajiny, pripravíte sa o zaujímavé poznatky i o zážitky. Stačí si vybrať niektorý z autobusových výletov, napríklad do hlavného mesta Tunis za pamiatkami starovekého Kartága. Ja som mal to potešenie absolvovať výlet na juh, kde začína Sahara.

Východiskovým bodom označím malé pobrežné mesto Hammamet, blízko ktorého sme bývali. Za jeho starým opevnením sa nachádza, ako aj v iných mestách, medina. Tak sa označuje historické centrum s úzkymi uličkami plné trhových stánkov a obchodíkov. Tam sa dá obvykle nakupovať vyjednávaním, ak na to máte nervy. Tradičné domy majú snehobielu fasádu a modré dvere a okenice, modernejšie stavby nezriedka pripomínajú západnú architektúru. Pekné mesto, ale v Tunisku sa dá vidieť viac. Asi 400 kilometrov na juh od Hammametu začína Sahara a cestou k nej možno vidieť veľa ďalších zaujímavostí.

Sprievodcu nám robil profesor histórie, ktorý študoval v Prahe a hovoril perfektne po česky, takže by sa dalo povedať „náš človek“. Priblížil nám dejiny, kultúru, politiku a pridal pár vtipov o Líbyjčanoch, najobľúbenejšej téme žartov v Tunisku. Prvý deň sme mierili stále na juh. Krajina miestami ako-tak zelená sa menila na krajinu vyschnutú, ktorú striedali olivové plantáže. Prvou zastávkou bolo mesto El Djem s rímskym amfiteátrom. Minuli sme veľký obchodný prístav Sfax a prímorský Gab_s, ktorý nám bol predstavený ako prvý typ oázy, tzv. morská oáza. Neďaleko leží známy a turisticky vyhľadávaný ostrov Djerba.

Ďalej na juh do vnútrozemia smerom k mestu Matmata začína kopcovitá vyprahnutá krajina. Vyvolala vo mne dojem, akoby som práve priletel na planétu Tatooine. A nie náhodou, pretože práve v týchto miestach George Lucas natáčal svoje Hviezdne vojny. V skutočnosti tu žijú Berberi, pôvodní obyvatelia Tuniska. Berberský kmeň obýva nie príliš pohostinné vnútrozemie severnej Afriky už päť ťisíc rokov. Jednoduchý spôsob života, aký dodnes vedú, je až zarážajúci. Ich skromné obydlia predstavuje v podstate veľká jama vykopaná na úpätí kopca, asi päť metrov hlboká, akési nádvorie, z ktorého vedú vchody do jednotlivých miestností. Niektorí sa živia tým, že sú turistickou atrakciou. Jedna rodinka nás takto nechala za dobrovoľný príspevok vstúpiť do ich príbytku a pritom predstierala, že sa venujú svojej každodennej činnosti.

Mestu Douz sa zvykne hovoriť „brána do púšte“. Ďalej na juh je už len piesok. Piesok široko-ďaleko, až po obzor a za ním nič iné, zase len piesok. Jedným slovom – Sahara. Samozrejmosťou, ktorú bolo treba absolvovať, bol krátky výlet jej okrajom na dromedároch. Hotel, v ktorom sme nocovali je obklopený rozsiahlym hustým datľovým sadom, či skôr lesom, údajne má štvrť milióna datľovníkov. Hustá vegetácia a bazény plné vody, ich kontrast s okolitou púšťou je fascinujúci. Takto nám bol predstavený druhý typ oázy, oáza púštna.

Ráno sme križovali na severozápad obrovské soľné jazero Chott El-Djerid (s rozlohou viac ako 5000 km2). Väčšinu roka je takmer vyschnuté, ale aj inak plytké, ležiace 17 metrov nižšie ako morská hladina. Všade sú kopy soli a kde-tu stánok so suvenírami. Pokochali sme sa východom slnka a v najbližšom meste Tozeur nasadli do veľkých džípov. V Tamerze sme sa priblížili hraniciam s Alžírskom a odtiaľ okolo opustenej starobylej dedinky Chebika cez hory. Tu sme navštívili tretí typ oázy, horskú oázu. Príroda tu nie je veľmi bohatá, ale napriek tomu pekná. Strmé skaly, nejaký ten vodopád, suvenírové stánky a neodbytné miestne deti, ktoré sa snažia vás ovešať svojimi umeleckými predmetmi. Odtiaľ naša kolóna prešla cez horský priesmyk Rommelovou cestou, pomenovanou po maršalovi Rommelovi, ktorý viedol nacistické vojská operujúce v Afrike. Zaujímavosť hlavne pre tých, ktorí sa zaoberajú Druhou svetovou vojnou. Dnes sa tu ťažia fosfáty. Na rovine, mimo cesty, nám šoféri predviedli naháňačku terénnych áut, milé zakončenie pred návratom do autobusu.

V Kairouane sme sa pokochali mešitou, najstaršou na africkom kontinente. Kairouan, čo znamená „opevnené mesto“, býva niekedy tiež označované za štvrté sväté mesto islamu. V jednej z mnohých dielní nám predviedli ručnú výrobu svetoznámych kairouanských kobercov, ktoré sú skutočne krásne. Cena sa pohybuje v stovkách až tisícoch eur, záleží od veľkosti a tiež od hustoty uzlov. Kvalitné majú 150 tisíc uzlov na meter štvorcový. Pre mnohých cenná spomienka na cestu do Tuniska.

Ďalšie pre Tunisko typické suveníry, už trochu dostupnejšie, sú tradičná keramika, vodné fajky alebo Boukha, figový destilát. Bez ohľadu na to, čo si tu kúpite, odnesiete si z Tuniska hlavne pekné spomienky. Možno budete tiež tak trochu fascinovaní, aká zaujímavá krajina môže existovať v takých ťažkých podmienkach, aké sú na okraji Sahary.

Mohlo by vás zajímat: