Spredmetnenie parcely prázdnoty – dalo by sa tak nazvať, v najprísnejšom slova zmysle, písanie? Novela Ostrov je príbehom muža, ktorý po rozchode s manželkou Ann odišiel na grécky ostrov Patmos, kde býva sám v hotelovej izbe. Jeho dni sú si silne podobné: písanie, prechádzky, písanie, čítanie. Niektoré dni trávi v bolestiach hlavy ešte viac uvedomujúci si svoju samotu.
Spredmetnenie parcely prázdnoty – dalo by sa tak nazvať, v najprísnejšom slova zmysle, písanie? Novela Ostrov je príbehom muža, ktorý po rozchode s manželkou Ann odišiel na grécky ostrov Patmos, kde býva sám v hotelovej izbe. Jeho dni sú si silne podobné: písanie, prechádzky, písanie, čítanie. Niektoré dni trávi v bolestiach hlavy ešte viac uvedomujúci si svoju samotu. Novela je písaná ako spleť spomienok, momentov z jeho súčasného pobytu na ostrove, myšlienok (často až absurdných) a snov. Snaží sa nahovoriť si, že mu samota vyhovuje, že tak mu je vlastne dobre, ale opak je pravdou. Tieto dni by som chcel vymenovať stratégie prežitia a vytvoriť z nich jediné slovo hrôzy – aj to je možno stratégia prežitia.
Ann je všade. Myšlienky na ňu sa mu vynárajú v najrôznejších situáciách, je s ním i vo snoch. Uvedomuje si, že to nebude ľahké ju vymazať. Spomína na chvíle s ňou. Prežili spolu veľa rokov, no ona ho opustila. Odišiel, nikomu nepovedal kam. Čitateľovi sa postupne odkrývajú úlomky ich spoločného života. Vždy ho obviňovala, že sa príliš zabarikadúva do seba, že je bezcitný, no on sa zveroval papieru. „Mám pocit, že tvoje knihy ma ohrozujú. Obklopujú ťa ako opevnenie, ktoré stojí medzi tebou a mnou, ty sa však cítiš dobre chránený. Len ma neobviňuj zo žiarlivosti! Knihy môžu pokojne ostať tvojou doménou, ale ty sa za nimi bezočivo ukrývaš ako svetloplaché zviera.“ To mu ostalo. Pozná tu pár ľudí, má tu i gréckeho kamaráta Jorjosa, ale hlavný prostriedok jeho tvorby slov je písanie.
Jazyk knihy je silne umelecký, využíva množstvo jazykových prostriedkov, niektoré pasáže sú prepletené i odbornými výrazmi. Nechýbajú prirovnania, metafory, historické výjavy a častými sú asociácie. Dielo tak niekedy pôsobí až chaoticky, čitateľ môže mať pocit, že sa v tom všetkom stráca. No je to súčasťou celkovej atmosféry, stavu hlavného hrdinu, zúfalstva, zmätenosti, nevyrovnanosti, snahy nájsť svoju identitu a stratenú istotu, túžby prežiť. Z riadkov cítiť jeho osamelosť, často až bezmocnosť nad svojou situáciou. Viem bez Ann, kto vlastne som? Keby som sa k nej chcel vrátiť, tak len preto, aby som nebol „jediným odborníkom“ v oblasti vlastnej osoby.
Novela je kvalitným a vyspelým dielom, ktoré vďaka svojmu podaniu má svoje čaro a poskytuje čitateľovi nevšedný literárny zážitok.
