Bol to obyčajný septembrový deň v Hong Kongu, jeden z počiatočných dní môjho štúdia na výmennom študijnom pobyte. Spočiatku som netušil, že ten deň môže byť niečím výnimočný, a že sa mi naskytne vynikajúca príležitosť predĺžiť si moju prítomnosť v zahraničí. Všetko sa ale zmenilo vďaka stretnutiu so spolužiakom Michalom z VŠE, ktorý mal medzipristátie v juhočínskej destinácii.
Dohodli sme sa, že sa zídeme v parku, a že Michalovi ukážem zaujímavé miesta, miestnu kultúru a zvyklosti. Ako sme sa túlali po Hong Kongu, prišla aj reč na to, kam má Michal namierené. Dozvedel som sa, že cestuje po Ázii pred svojím nástupom na zaujímavú stáž na českom veľvyslanectve v Pekingu, kde ako študent medzinárodných vzťahov chcel získať praktické skúsenosti v tomto obore. Priznám sa, že ma táto informácia zaujala, nakoľko tiež študujem na VŠE medzinárodné vzťahy, a Čína ma oslovila svojou diametrálne odlišnou mentalitou, tradíciami a perspektívou budúceho rastu.
Vďaka tomu, že mám na VŠE zapísanú vedľajšiu špecializáciu Čínske štúdia, som vedel, že takáto stáž môže byť bez problémov uznaná ako dlhodobá stáž hlavne do voliteľných predmetov. Otázkou iba zostávalo, či je možné stážovať na slovenskom veľvyslanectve. Po čase som si zistil, že v Pekingu sa české a slovenské veľvyslanectvo nachádza v jednom areáli. Michal poznal spolužiačku Zuzanu z VŠE, ktorá v tom istom termíne stážovala s ním, ale na slovenskom veľvyslanectve. Po kontaktovaní Zuzany som dostal kontakt na svojho budúceho koordinátora, ktorému som zaslal všetky potrebné materiály ako životopis, motivačný list, seminárnu prácu z VŠE a upresnenie dátumu, kedy by som chcel stážovať.
Potom ako som prešiel výberovým riadením, nastal čas pre riešenie administratívnych záležitosti. Musel som vyplňovať rozličné formuláre, dotazníky, žiadosť o vízum, atď. Po vianočných prázdninách strávených doma, som cestoval do Bratislavy, aby som si vyzdvihol diplomatickú nótu a zašiel s ňou na čínske veľvyslanectvo, kde som zároveň požiadal o víza. Keď bolo všetko doriešené, tak som si koncom januára zbalil veci a opätovne som priletel do Číny, tentokrát na sever do Pekingu.
Momentálne som už doma na Slovensku a musím povedať, že som bol nadmieru spokojný, že študenti majú také príležitosti vycestovať a pracovať na zaujímavých pozíciach. Mne sa to podarilo skombinovať s výmenným študijným pobytom, a som rád, že som celý akademický rok strávil v Číne, a zistil som, ako sa južná časť líši od tej severnej.
Foto: archiv autora
