Iba pár zastávok pred Bielou horou stojí Břevnovský kláštor, už vyše tisíc rokov obývaný benediktínskymi mníchmi. Z Jarova sa tam dá celkom pohodlne docestovať električkou, trvá to síce pol hodiny, ale bez prestupovania. Kláštor zahliadnete hneď zo zastávky. Je to rozľahlá biela budova s červenou strechou a s čiernou kupolou spolu s neodmysliteľným krížom na vrchole. K samotnej stavbe sa prechádza cez pekne udržiavanú záhradu, ktorá hneď na úvod ponúka malý kláštorný hostinec.
Iba pár zastávok pred Bielou horou stojí Břevnovský kláštor, už vyše tisíc rokov obývaný benediktínskymi mníchmi. Z Jarova sa tam dá celkom pohodlne docestovať električkou, trvá to síce pol hodiny, ale bez prestupovania.
Kláštor zahliadnete hneď zo zastávky. Je to rozľahlá biela budova s červenou strechou a s čiernou kupolou spolu s neodmysliteľným krížom na vrchole. K samotnej stavbe sa prechádza cez pekne udržiavanú záhradu, ktorá hneď na úvod ponúka malý kláštorný hostinec.
Prehliadku opátstva zabezpečujú samotní benediktínski mnísi. V čiernom, opaskom prepásanom habite nás jeden z nich previedol cez hlavné objekty opátstva a porozprával ako to všetko začalo a zachovalo sa až dodnes. Benediktínsky rád pochádza z Talianska, kde ho založil v 6. storočí sv. Benedikt. Benediktíni sa riadia rehoľou (čo znamená zákon), ktorá obsahuje sedemdesiattri kapitol o pravidlách života v kláštore. Náš sprievodca sa posťažoval aké ťažké je pre neho vstávať každý deň o piatej ráno a ako sa mu to dosť často nedarí. Majú presne stanovený program na každý deň, pozostávajúci hlavne z manuálnej práce, sebavzdelávania a modlitieb.
Verejnosti sú sprístupnené v podstate skoro všetky priestory, avšak ich prehliadka by zabrala dlhší čas, preto vybrali tri najdôležitejšie miesta: Baziliku sv. Markéty, ktorej ostatky sa v bazilike nachádzajú, kryptu a Tereziánsky sál. V celom opátstve nachádzame prelínanie troch slohových štýlov, románskeho, gotického a barokového.
Pôvodná bazilika bola postavená a vysvätená v roku 993 vtedajším opátom, sv. Vojtechom a odvtedy prešla ťažkými skúškami. Spálil ju požiar a istý čas slúžila aj ako kasáreň pre vojakov.
Je plná krásnych fresiek a obrazov, ktoré namaľoval známy maliar 18. storočia, Peter Brandl. Náš mních nám prezradil, že obraz ukrižovaného Ježiša Krista maľoval Brandl už ako ťažký alkoholik (po úmrtí svojej ženy a dieťaťa veľa pil a nakoniec sa upil k smrti), takže obraz musel trikrát prerábať a aj tak zostal najhorším dielom jeho kariéry. Okrem neho sa na obnove a prestavbách kláštora podieľali napríklad aj Kryštof a Kilián Ignác Dientzenhoferovci a Karel Josef Hiernle.
Krypta pochádza z 11. storočia a patrila ešte k prvému kamennému románskemu kostolu. Je tam strašná zima (v bazilike mimochodom tiež) a uzučké chodbičky, pozdĺž ktorých sa tiahnu už odkryté hrobky aj s vystavenými kosťami mŕtvych opátov. Vidieť sa dajú aj rôzne kusy stĺpov, podstavcov, mís alebo džbánov z jednotlivých storočí.
Tereziánsky sál je v súčasnosti využívaný k spoločenským akciám, ako sú koncerty, slávnostné odovzdávania maturitných či iných vysvedčení a ďalším kultúrnym udalostiam. Považuje sa za najkrajšiu miestnosť opátstva. Visia tam obrovské obrazy Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského. Povalu zdobí nádherná freska znázorňujúca kráľovskú hostinu.
Kláštor navštívil v roku 1997 sám pápež Ján Pavol II., ktorý ešte v roku 1993 v rámci tisícročných osláv povýšil Břevnovské opátstvo na arciopátstvo.
Prehliadky sa konajú každú sobotu a nedeľu v troch časových intervaloch (v zime iba v dvoch) a sú zadarmo.
