Čaro veterných mlynov a tehlových domčekov
Cestování
Holandsko. Mnohí si vybavia lúky zasypané tulipánmi pestrých farieb, či zaslintajú pri predstave holandských syrov. No táto rovinatá krajina, kde by ste nejaký vyšší kopec len márne hľadali, ponúka oveľa viac. Pekné prírodné zákutia, chutné tehlové domčeky s upravenými záhradkami, množstvo veterných mlynov, ktoré ani po stáročiach nestratili svoje čaro.
Holandsko. Mnohí si vybavia lúky zasypané tulipánmi pestrých farieb, či zaslintajú pri predstave holandských syrov. No táto rovinatá krajina, kde by ste nejaký vyšší kopec len márne hľadali, ponúka oveľa viac. Pekné prírodné zákutia, chutné tehlové domčeky s upravenými záhradkami, množstvo veterných mlynov, ktoré ani po stáročiach nestratili svoje čaro. Výborné podmienky pre cyklistiku, ktorá je obľúbeným národným športom. A pravdaže nechýbajú historické pamiatky, na čele s hlavným mestom Amsterdam. Stačí si pripraviť poriadne vreckové, lebo krajina je to veru drahá, a púť po Holandsku môže začať.
Rovina, rovina a cyklistika
Prvá vec, ktorú som si mohla všimnúť, keď sme prešli hranice s Nemeckom a brázdili autom holandské cesty, bola okolitá krajina. Nech som sa pozrela na ktorúkoľvek stranu, nikde žiadne hory či kopce. Všade samá rovina, lúky, polia, pastviny. Len kde tu nejaký menší kopček. Musím povedať, že sa mi to zdalo až neuveriteľné. Ale je to ozaj tak. V Holandsku žiadne Alpy, ani nič podobné neobjavíte, zbytočne by ste sa snažili.
Najvyšší bod Holandska leží vo výške 321 metrov nad morom. Zaujímavým faktom je tiež skutočnosť, že viac ako 27 % celkového územia leží pod úrovňou mora. Proste rovina po celej krajine. A tak nečudo, že s výstavbou ciest a diaľnic to majú jednoduché, keďže im v tom nebránia žiadne prekážky. A pochopiteľný je tak aj rozvoj a obľúbenosť cyklistiky. Takmer pri každej ceste stavitelia mysleli aj na tento šport a nechýbajú cestičky pre cyklistov. V Holandsku má totiž bicykel takmer každý. Deti, mládež, no i starší páni či dámy. To všetko je bežnou záležitosťou. A dokonca, tak ako majú chodci svoje priechody cez cestu, majú svoje priechody v niektorých mestách i jazdci na bicykloch.
Cyklistika bola i dôvodom, prečo sme sa do Holandska vybrali. Cez leto 2004 sa tu totiž konali majstrovstvá sveta v bikrose. Miesto konania: malé mestečko Valkenswaard na juhovýchode republiky. Závodná dráha s diváckou tribúnou bola postavená v peknom areáli kempu, v rámci ktorého sme taktiež počas turnaja prebývali. Všade naokolo boli ľudkovia z celého sveta, na každom kroku samý cyklista. A pravdaže, Holandsko bolo jednou z krajín s najvyšším zastúpením súťažiacich. Mladí tam bikros milujú, bikrosové dráhy nájdete po celej republike.
Malé mestečko plné krásy a pohody
Keď sme práve neboli na žiadnom výlete, alebo nesedeli na tribúnach štadióna a nepovzbudzovali našich reprezentantov, pobrala som sa na prechádzku po Valkenswaarde. A bola to prechádzka nádherná. Prebrázdila som mnohé uličky plné pohodu vyžarujúcich domčekov. Záhradky perfektne upravené, radosť pozerať. Zaujímavé bolo, že obyvateľom vôbec neprekážalo, že okoloidúci videli takmer celé vybavenia ich prízemia. Veľké okná bez závesov totiž umožňovali pohľad na prízemné miestnosti, prekvapivo zariadené v každom dome veľmi podobne. Čo ma ešte očarilo, bol materiál domčekov. Steny boli postavené z množstva malých tehličiek. Vyzeralo to prekrásne. Objavili sme dokonca domček, ktorý mal strechu pokrytú slamou. Netradičné, no veľmi zaujímavé.
Centrum mestečka nebolo nijak výnimočné. Ulica obklopená obchodíkmi z oboch strán, na veľkej ploche sa v tej dobe rozprestieral kolotoč, ktorý sme s radosťou vyskúšali i my. Mali tam chutné pečivo a pravdaže výborné syry, takže naše žalúdky si dobre pochutnali. A trochu mimo centra sme po chvíle hľadania objavili dokonca i supermarket. Mestečko malé, ale príjemná zmena oproti veľkým rušným mestám. Trochu kontaktu s prírodou vždy poteší.
Výprava za veternými mlynmi
Jedno krásne slnečné popoludnie sme sa vybrali autom na výpravu po okolí. Naším cieľom bolo objaviť a poprezerať si nejaké veterné mlyny. A ani sme nemuseli dlho blúdiť, hneď sme na jeden natrafili. Len tak si osamelo stál pri ceste. Starý, nádherný, opustený mlynček. Na prvý pohľad ma fascinoval. Pokochali sme sa a vybrali ďalej. Zas sme mali šťastie a objavili sme jeden, kde bolo možné absolvovať krátku exkurziu do jeho vnútra. A prekvapivo, zadarmo! Ináč je totiž v Holandsku všetko strašne drahé. Išla s nami milá pani sprievodkyňa, s ktorou sme sa rozprávali po anglicky. Holandsky totiž nikto z nás nevedel. Len pre zaujímavosť, holandština ma vôbec neokúzlila. Zdala sa mi to akási zmiešanina nemčiny, angličtiny a akéhosi severského jazyka. Našťastie dorozumieť sa anglicky nebol problém.
Pani nás previedla po celom mlyne, porozprávala nám, ako čo fungovalo, keď býval mlyn v prevádzke. Kde sa dávalo obilie, kade išla múka a veci okolo toho. Bolo to dosť zaujímavé a atmosféra vnútri mlyna bola skvelá, navodená kamennými múrmi, točitými schodíkmi a drevenými časťami. Akýsi návrat do čias minulých. Prehliadka pokračovala vonku, kde sme sa pobrali oboznámiť sa s fungovaním mlynských kolies. Bola to zaujímavá a príjemná exkurzia. Rozlúčili sme sa so sprievodkyňou a pokračovali v ceste za mlynmi. Pozreli sme si ešte jeden, ten už len zvonku. Zas trochu iný, no tiež čarovný. Cieľ sa nám podarilo splniť, a to až trojnásobne, takže sme spokojní šli pozrieť našich športovcov na bikrosovú dráhu.
Zmoknutí v Amsterdame
Ďalší z volných dní sme sa vybrali navštíviť hlavné mesto Holandska – Amsterdam, nazývaného aj „holandské Benátky“. Nachádza sa pri ústí rieky Amstel, ktorá mestom prechádza. Zaujímavosťou je, že celé mesto, podobne ako Benátky, je postavené na stĺpoch. Do konca 19. storočia boli do zeme dávané stĺpy drevené. Dnes ich nahradili stĺpy betónové. Sú zarážané poriadne hlboko, až do hĺbky pätnástich metrov, aby udržali aj niekoľkoposchodové budovy. Mohutná budova kráľovského paláca stojí až na 13 659 stĺpoch.
Amsterdam je krásne mesto, a to sme z neho videli len kúsok. Spleťou rôznych uličiek sme sa dostali až na hlavné námestie, nazývané Dam. Ľudí tam bolo neúrekom. Postávali tam i smiešni ujovia prezlečení do rôznych komických masiek, čo sa malým deťom veľmi páčilo. Dali sme si zmrzlinu v neďalekej cukrárni a užívali si atmosféru mesta. Okolo námestia sa dokola vinie niekoľko oblúkových vodných kanálov, obklopených radmi domov. I tieto boli postavené z malých tehličiek. Zvláštne bolo, že mnohé boli mierne nakrivo, na čom sme sa všetci zhodli. Ale držali pevne. Prešli sme sa aj trhom, kde upútal stánok s cibuľkami tulipánov všetkých možných farieb a druhov. Prekvapivá bola cibuľka, z ktorej mal vyrásť čierny tulipán. Predsa len trochu netradičná farba pre kvetiny.
Popoludní sa niektorí z nás vrátane mňa vybrali na okružnú plavbu loďkou po kanáloch, nazývaných v Amsteradame grachty. Ako sme sa tak plavili a obdivovali okolité domy, luxusné hotely či mosty, mohli sme počúvať výklad o jednotlivých objektoch. Ten púšťali vo viacerých jazykoch našťastie vrátane angličtiny. Šli sme i okolo najstaršieho mosta, ktorý už musel mať dosť veľa rokov, lebo vyzeral poriadne starobylo. Hlas z reproduktorov nám rozprával aj o architektúre a účele niektorých stavieb. Mrkli sme sa i do veľkého prístavu, kde nás vlnky príjemne rozkolísali. Celý deň sme mali krásne počasie, no keď sa naša výletná loď začala vracať k svojmu prístavčeku, začalo pomaly poprchávať. A keď sme vyšli na breh, bol už poriadny lejak. Skryli sme sa pod striešku neďalekej reštaurácie a čakali.
Dážď je ináč v Holandsku počas letných mesiacov veľmi typický a za nášho pobytu v tejto krajine nás zastihol viackrát. Nakoniec sme sa odhodlali k rýchlej chôdzi pomedzi dažďovými kvapkami, zastavujúc sa, aby sme naštudovali cestu k nášmu autu. Podarilo sa nám pobaviť jedného iného turistu, ktorý pri pohľade na našu rozmočenú mapu vyprskol v obrovský smiech. Keď sme konečne dorazili k autu, boli sme už celí premočení i my. Zmoknutie v Amsterdame je však tiež ojedinelá skúsenosť, a našťastie nás to zasiahlo až ku koncu dňa.
Šokujúce umenie
Neverili by ste, čo všetko sa môže považovať za umenie. Na plno prekvapivých kúskov sme narazili v múzeu moderného umenia v Eindhovene. Mestečko s vyše dve sto tisíc obyvateľmi sme navštívili viackrát, pretože bolo blízko dejiska šampionátu. Raz sme sa vybrali len tak na prechádzku, prešli sme centrum i priľahlé uličky a natrafili sme na niekoľko pekných kostolíkov. No najnezabudnuteľnejšou sa pre mňa stala práve návšteva spomínaného múzea. Mali sme smolu, lebo sme prišli dve hodiny pred zatvorením, a tak sme si stihli prezrieť len dve poschodia. No stálo to za to. V jednej miestnosti bol na zemi vytvorený obrovský kruh z konárov stromu. Nič iné tam nebolo. Šokuje to, no také je moderné umenie. V ďalšej veľkej sále zas kolmo na sebe stáli dva veľké kovové stĺpy, takže tvorili písmeno T. Spodný sa dotýkal zeme, vrchný stien po bokoch. Mali niekoľko ton, no boli urobené tak, aby na sebe pevne držali, i keď neboli nijako uchytené. Zaujímavé, čo nevymyslí ľudská fantázia. Boli tam i ďalšie divné kúsky, ktoré sa mi veľmi páčili. Prezreli sme si i oddelenie obrazov, vrátane jedného známeho kúsku od Picassa. Po dvoch hodinkách sme umelecky obohatení museli múzeum opustiť, i keď dve poschodia sme prebádať nestihli. Zatváracie hodiny sme však zmeniť nevedeli.
Po desiatich dňoch náš pobyt v Holandsku skončil a nás čakala cesta domov. Polia plné rozkvitnutých tulipánov sme síce nevideli, keďže boli už letné mesiace, ale zážitkov sme si odniesli celú kopu. Skandovanie na majstrovstvách, prechádzky malebnými mestami, ba dokonca večerné prebehnutie sa okolo kempu. Väčšie i menšie zážitky, ktoré tvoria jednu krásnu kapitolu minulých letných prázdnin.
Nahrávání ...
