Kúsok Afriky neďaleko Václaváku

9. 6. 2006 | | Nezařazené

Tohto roku mi moje plesové šaty zostali ležať bez úžitku v skrini. Keď sa teda vyskytla príležitosť navštíviť Lucernu, neváhala som ani chvíľku. Takú nevšednú udalosť s exotickým názvom som si rozhodne nemohla nechať ujsť. Zvyšok redakcie bol na horách, a tak som sa namiesto hromadnej akcie uspokojila s príjemným večerom vo dvojici. Ples Afrika ma zaujal už nápisom na samotnom lístku.

Tohto roku mi moje plesové šaty zostali ležať bez úžitku v skrini. Keď sa teda vyskytla príležitosť navštíviť Lucernu, neváhala som ani chvíľku. Takú nevšednú udalosť s exotickým názvom som si rozhodne nemohla nechať ujsť. Zvyšok redakcie bol na horách, a tak som sa namiesto hromadnej akcie uspokojila s príjemným večerom vo dvojici.

Ples Afrika ma zaujal už nápisom na samotnom lístku. Kolonka s nadpisom „Oblečení“ vyriešila aspoň zčasti moju klasickú ženskú dilemu „čo na seba“. Vyžadovalo sa letné alebo africké oblečenie. Super, pomyslela som si. Aspoň si po náročnej minuloročnej plesovej sezóne moje nôžky oddýchnu od nepohodlných lodičiek. Sice bol môj šatník po dlhokánskej zime trošku skrehnutý, predsa sa mi niečo podarilo nájsť.

V ten deň sme do Lucerny dorazili až po desiatej. Už pri vchode nás vítal mladík čiernej pleti v typickom africkom oblečení. Vošli sme dnu a ľutovali, že sme nemohli prispieť do charitatívnej zbierky pre Afriku a Indiu pastelkami, či zdravotnými potrebami. No, nabudúce už na to nezabudneme.

Keď sme zišli po schodoch, zostala som ako omráčená (v dobrom slova zmysle). V Lucerne som predtým bola len dvakrát, vždy na plese VŠE. Preto som si ju v duchu spájala s krásnymi vyfintenými slečnami a fešákmi v oblekoch. Pohľad, ktorý sa nám naskytol, bol úplne iného rázu. Stála tam neopísateľná zmes ľudí – bieli, čierni, mladí, starší, postarší, v letných šatách, v rifliach, v afrooblečení, vo všetkom, čo by len človeku napadlo.

Hneď nás zastavili slečny s lístkami do tomboly. Kúpili sme si dva a ja som veľmi dúfala, že jednú z tých pekných cien aj vyhráme. Nad parketom sa vzášala hromada červených balónikov a spolu s tlmeným osvetlením vytvárali veľmi príjemnú atmosféru. Počas nasledujúcich minút, či hodín sa na pódiu striedali rôzne skupiny. Našu pozornosť upútali brušné tanečnice. Tancovali božsky – slečny tíško závideli a mužská časť publika si utierala sliny. Keď nastúpil zbor s bubnami, na parkete to začalo vrieť. Všetci sa natriasali do rytmu samby.

Moju pozornosť upútala rodinka tancujúca pri nás. Dve dievčatká, jedno šesť a druhé tak desaťročné hýbali všetkými časťami tela rovnako, ba dokonca ešte lepšie, ako mnohí dospelí. Postupom času ľudia odchádzali a na parkete bolo viac a viac miesta. Celý ples zakončilo vystúpenie skupiny Tleskač. Všetci skákali a trsali podľa gusta. Bola to úplná paráda.

Zostali sme až do tretej – do úplného konca. Keďže sme sa cítili ešte plní energie, večer sme zakončili oldies diskotékou v Lucerna Music bare. Z celého plesu som mala výborný pocit. Ak by som to mala vystihnúť jedným slovom, tak by som určite zvolila prívlastok pohodový. Vtipní moderátori, zábavný program, bohatá tombola (v ktorej sme nakoniec nič nevyhrali), a ešte oveľa viac mi utkvelo v pamäti. Jednoducho super večer.

Mohlo by tě zajímat: