Viac ako týždeň pred konaním plesu v Národnom dome na Smíchove bolo vypredané a po škole viseli letáčiky s nápisom „Kúpim dva lístky na ples“. Niet pochýb o tom, že záujem bol veľký. Tak sme sa aj my, redakcia Studentského listu, hromadne vybrali za zábavou. Minulý rok sme tancovali v Lucerne, tentokrát sme uprednostnili mecheche organizované AEGEE a agentúrou ELSA.
Viac ako týždeň pred konaním plesu v Národnom dome na Smíchove bolo vypredané a po škole viseli letáčiky s nápisom „Kúpim dva lístky na ples“. Niet pochýb o tom, že záujem bol veľký. Tak sme sa aj my, redakcia Studentského listu, hromadne vybrali za zábavou. Minulý rok sme tancovali v Lucerne, tentokrát sme uprednostnili mecheche organizované AEGEE a agentúrou ELSA.
Na Smíchov sme dorazili asi okolo pol deviatej. Niektorí návštevníci sa snažili ešte na poslednú chvíľu zohnať lístky a vytvárali rad pred hlavným vchodom. O číslo menšie čierne lodičky nepatria medzi moju obľúbenú obuv, preto som sa ako jedna z mála prezliekala do večernej róby až na toaletách. Mladík kontrolujúci môj lístok si neodpustil vtipnú poznámku.
Veci sme si uložili do šatne a pobrali sme sa k nášmu stolu. Bol veľký a okrúhly, kolegom oproti som mohla len mávať a usmievať sa na nich. Dlho sme sedieť nevydržali, chcelo sa nám tancovať, tak sme sa presunuli do najväčšej sály, kde sa hudba rozliehala do všetkých kútov. Napriek tomu, že to bola miestnosť určená na klasické štandardné tance, neskôr som si poskočila aj do rytmu samby či jivu. Inak tomu nebolo ani v miestnosti oproti, určenej na latinu. Príjemné pomalé piesne tam na seba nenechali dlho čakať. Naša redakcia má široký záber mladých mužov, preto som neváhala a s každým z nich si zatancovala aspoň jeden tanec.
Mala som pocit, že sa stále niečo deje a ja som nemala príležitosť byť všade a pri všetkom. Preto sa koncert Sto zvířat vo Future konal bez môjho novinárskeho dohľadu. Podľa ohlasov však viem, že zábava nikde neviazla. Jediné, čo viazlo, bola obsluha pri pultoch s občerstvením. Všade bolo veľa ľudí a my sme neraz netrpezlivo čakali v rade na studené nápoje.
Keď nám moderátor počas večera oznámil, že okrem predstavení je pre nás prichystané aj maľované tetovanie zdarma, neváhala som a vybrala sa na určené miesto. Túto príležitosť som si predsa nemohla nechať ujsť. Nielen preto, že to bolo zadarmo (ako manažerka mám pod palcom financie a vždy by som len šetrila a šetrila). Nechala som si vytetovať trblietavú kvetinku, ktorá mi farbou ladila k šatám. Samozrejme, že som sa tešila ako malá a nezabudla sa každému pochváliť. Podarilo sa mi presvedčiť kolegu, nech to skúsi aj on a obaja sme odtiaľ odchádzali s malými obmenami nášho zovňajšku. Niektorí však zvolili trochu viditeľnejšie miesto – jeho smajlík na čele si zaslúžil štyroch panákov. Žiaľ, vydržal len do pondelka do rána.
V hlavnej sále bola zábava v plnom prúde a nebyť krátkych prestávok, tanečníci by sa natriasali bez prestania. Pauzy vyplnili zaujímavé predstavenia. Slečny skákali do výšok počas malej ukážky akrobatického rock and rollu. Show dvoch robotov pobavila každého. Ako polnočné prekvapenie sa nám predstavila hadia žena, na ktorú sa už od začiatku tešila veľká väčšina mužského publika. Jej lesklý priliehavý kostým pripomínal hadiu kožu. Predviedla živého hada, ktorý sa ale veľmi nehýbal. Nad jej ohybnosťou však žasnem ešte teraz.
Po polnoci sme sa presunuli do prízemia a vlnili sa do rytmu oldies. Parket bol plný. Ešte druhý deň sa mi krútila hlava od toľkého tancovania a na chodbách mi do očí udrelo nejedno trblietavé tetovanie. Hodiny od 9.15 vraj veľkou návštevnosťou neoplývali.
