iList.cz » O tom, ako sa študent do Ameriky vybral

O tom, ako sa študent do Ameriky vybral – časť 10

4. 10. 2015 | Filip Kubus | NY socha svobody

Leto sa pomaly končí a spolu s ním aj frustrujúca rutina života dospeláka. Každý deň to isté, práca, práca, práca, popretkávaná občasnými párty, nákupmi a výletmi do okolitej mestskej lesoparkodivočiny. Ako výplň voľného leta fajn, ale už by to chcelo zmeniť prostredie.

A tak meníme Fairfax za New York. Začína sa „Travel“.

Start spreading the news, I’m leaving today…

Konečne je to tu, konečne cestujeme. Teraz začína to pravé dobrodružstvo. My sme sa ho teda rozhodli začať vo veľkom jabĺčku. Po rýchlej úvodnej prechádzke k Empire State Building sadáme na metro a mierime do Queensu, kde máme prenajatý byt. Bez zbytočného zdržiavania odkladáme kufre a vyrážame späť na Manhattan, k Rockefeller center, v ktorom sídli štúdio NBC. Plagáty a figuríny Ellen DeGeneres, Jimmyo Fallona a mnohých ďalších moderátorských hviezd boli na každom rohu. Chúďa pamäťovka musela uskladniť pár tuctov momentiek.

Ako správny seriálový maniaci si nenecháme NBC tour pokaziť pamiatkami. Radšej skočíme na pivo do McGee´s pub, podľa ktorého bol vytvorený slávny MacLaren. Možno sa raz stane súčasťou story, ktorú budem rozprávať svojim deťom o tom, ako som spoznal ich matku. Ale nepredbiehajme. Nasledovala prvá návšteva Central parku. Až mi srdce poskočilo, konečne zeleň. Len keby mi dojem nekazila všadeprítomná aróma ZOO, podporovaná desiatkami koní, väčšinou ťahajúcich koče s turistami.

Pomaly sa však stmieva, ideálny čas na prehliadku Times Square, kde noc je vraj belšia ako deň. Milióny svietiacich blikajúcich bilboardov a miliardy turistov. Nechápem, ako môže byť človek pri zmysloch schopný trepať tam akýkoľvek dopravný prostriedok okrem svojich nôh. Ale pohľad to bol úžasný, presne ako vo filme. Rozlohou menšie, než som očakával, ale to už stratí v kontexte. Polnoc už dávno odbila, pomaly by sme sa mohli aj domov pobrať. Naša čisto hispánska štvrť zrazu pôsobila úplne inak ako cez deň. Už to nebolo to priateľské susedstvo, ako za svetla, ale predmestie Mexico city, ukrývajúce vojnu drogových kartelov. Ani upokojovanie polície, že naša štvrť je aj po zotmení maximálne bezpečná, nám pokoj do duše neprinieslo.

…I want to be a part of it – New York, New York

Deň numero due sme začali pri Ground zero. Bola to zvláštna predstava, že tam, kde boli len dve obrovské diery v zemi, kedysi stáli majestátne mrakodrapy. Na ich mieste dnes stoja mohutné vodopády, smerujúce hlboko do zeme, po ktorých obvode sú vypísané mená všetkých, ktorí tam ukončili svoju púť životom. Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu pred nami stál ochotný predavač lístkov na plavby po rieke Hudson a sprievodca New Yorkom v jednej osobe.

Po zjednaní ideálnej ceny sme sa rozhodli využiť jeho služby, a tak nás cez Wall street (kde na moje veľké sklamanie nebehali žiadne vlky) doviedol k neďalekému Brooklynskému mostu, v ktorého blízkosti vyrážala naša loď. Postupne sme oboplávali celý Manhattan okolo Ellis Island a Sochy slobody. Vidieť ju v celej svojej majestátnosti je dychberúce, až kým sa nerozhliadnete dookola na všetky tie mrakodrapy, ktoré stály okolo nej ako armáda Goliášov okolo chudáčika Davida mravčej veľkosti. V časoch jej výstavby sa zrejme s podobným pozadím nepočítalo.

Pomaly sa blíži čas večere a my sme si uvedmili, že sme vynechali obed. Takže vylodiť sa, sadnúť na metro a smer China town. Žiadna exotika a záplava lampiónov sa žiaľ nekonala, bol to obyčajný New Gotham, akurát angličtinu vystriedala čínština. O kultúrny zážitok nám aj tak nejde, toho sme si v práci užili viac ako dosť. Radšej rýchlo nájsť niečo pod zub a potom hor sa navštíviť Little Italy. Don Corleone žiaľ nebol doma, a tak sme sa po malej daždivej prechádzke plnej vôní pizze, kávy a pečených prasiat vybrali naspäť do mexického raja.

I want to wake up, in a city that never sleeps…

Náš posledný deň v koži nových jorčanov sme sa rozhodli konečne navštíviť vyhliadku na Rockefeller center. Ak chcete naozaj vidieť pohľad hodný bohov, neexistuje lepšie miesto. New York sa rozpínal široko-ďaleko, kam len naše prosté ľudské oči dovideli. Na jednej strane Empire State Building, Chrysler Building, Socha slobody, na strane druhej zas celému výhľadu kraľoval Central park o veľkosti Žižkova. No dobre, trocha preháňam, ale rozhodne k tomu nemal ďaleko.

Nasledovala návšteva Múzea voskových figurín Madame Tussaud. Človek nevedel, kam sa skôr pozerať. Toľko celebrít na jednom mieste žiadna oscarová noc ešte nezažila. Zaspievali sme si s Beetlesákmi, zaboxovali s Muhammadom Alim či podali ruku s Georgeom Washingtonom. Zlatým klincom večera však bolo oddelenie Avengers, v ktorom sa premietal aj krátky 4D animák (za účasti Spidermana). Ledva sme to za 3 hodiny celé stihli a zadychčaní dobehli späť ku Rockefeller center. Musím opraviť svoje tvrdenie zo začiatku odstavca, výhľad na nočný vysvietený New York práve spláchol denný do záchoda. To bola jednoducho nádhera. Naozaj som sa cítil ako na vrchole sveta. Navyše som konečne pochopil, čo znamená light pollution. Tretí deň nám však pomaly končí a tak je najvyšší čas vybrať sa späť „domov“ zbaliť kufre, veď o necelých 12 hodín nás očakáva Miami.