Leto pokračuje, a spolu s ním aj mnoho ďalších zaujímavých day off-ov. Na dlhšie výlety je žiaľ jeden deň málo, a tak som sa začal venovať spoznávaniu môjho milovaného Fairfaxu. Väčšinou sa jednalo len o návštevy kolegov na ich bazénoch, či bezcieľne blúdenie divočinou. To sa mi tu páči najviac, nekonečný les, v rôzne veľkých zoskupeniach oddeľujúci jednotlivé časti mesta. Okrem neho sa však v týchto bohom zabudnutých končinách dá nájsť aj trocha poctivej americkej histórie.
Fairfax old town
Sadnúť na bicykel a vybrať sa v ústrety neprebádaným územiam len s fľašou vody a google maps v ruke, čo môže byť krajšie. Moja cesta do starého mesta mala samozrejme plno nečakaných zvratov a prekážok. Prvou bolo Fairfax County Government Center.
Dostal som sa tam viac menej náhodou, vedľa cesty bola obyčajná odbočka do všadeprítomného lesa. Pokušenie bolo priveľké, a ja som sa mu rozhodol podľahnúť. Uprostred divočiny som narazil na krásne upravený park s pôsobivou budovou, už spomínaným government center. Na chvíľu som sa teda vyvalil na krásne pokosený trávnik na hrejivé milované-nenávidené slniečko a potom naspäť cez les hľadať Lee highway. Späť na ceste, o kúsok ďalej ďalšia odbočka do pomerne veľkého kúska lesa, to nemôžem nechať len tak. Tentokrát ma chodníček vypľul niekde v úplne inej časti mesta, ale ochotní domorodci mi pomohli s ďalšou navigáciou.
Konečne Lee highway, priama linka do cieľa cesty. Veď prečo sa nevybrať bicyklom po kraji diaľnice? Na začiatku old townu sa nachádzal cintorín z čias občianskej vojny. Hroby tam vďaka záplave amerických vlajočiek zapichnutých v zemi ani nie je vidno. Vďaka výletom do lesov sa tam žiaľ nemám čas zdržiavať. Nasledovala historická budova súdu, stále obkolesená civil war delami. Vždy pripravení brániť svoje mesto, obyvatelia Fairfaxu majú u mňa veľké bezvýznamné plus.
Ešte žiarivo biela budova radnice a požiarna zbrojnica, a tým som prakticky skončil. Očividne to v minulosti nebolo veľmi veľké mesto. Jediné múzeum som žiaľ našiel už zavreté. Natrafil som na ešte jeden zaujímavo vyzerajúci park/les, od jeho návštevy ma ale odhovorila tabuľa upozorňujúca na prítomnosť divo žijúcich kojotov. Vážne som nemal chuť testovať svoje cyklistické schopnosti v snahe zachrániť možno nie život, ale minimálne končatiny.
Animal shelter a Potomac Mills
Bol to jeden z tých typických túlavých dní, kedy sa človeku chce len užívať si fury road a vietor vo vlasoch. So spolubývajúcim začala hneď ráno hádka: Washington alebo Fairfax. Nakoniec sme sa zhodli, že ostať doma bude výhodnejšie, a tak sme sa vybrali navštíviť zvyšok nášho európskeho zoskupenia a užiť si možnosť beztrestne navštíviť bazén a ľahnúť si na lehátko (obe tieto činnosti majú totiž lifeguardi on duty zakázané).
Off ako každý iný, až na jeho zakončenie v Animal shelter, zvieracom útulku. Našli sme ho náhodou, a tak sme si povedali, prečo nie. A stálo to za to. Tie šteniatka boli uber-cute, najradšej by som si ich všetky adoptoval. Najvtipnejšie bolo, akí z toho boli pracovníci celí bez seba, že študenti z ďalekého sveta sa rozhodli navštíviť zo všetkého na okolí práve nechcené nemé tváre. A tak sme dostali prehliadku aj s odborným výkladom, počas ktorej náš sprievodca s nadšením predstavoval dvoch plavčíkov každej duši, na ktorú sme narazili.
Nadišiel čas nákupov. A kde je lepšie ako v najväčšom outletovom nákupnom centre široko-ďaleko? Uber dorazil, vyrážame do Woodbridge-u. Keď sme s kamarátom naživo uvideli jeho rozmery, prišla na rad ťažká voľba: odlúčenie. Jeho kroky smerovali za športom, ja som sa rozhodol navštíviť nových kamarátov Ralpha Laurena a Calvina Kleina. Svoju postavu som v ten deň znenávidel as much as it gets. Výpredaje v outlete? Veď to je splnený sen. Ale zmenil sa na nočnú moru, keď sa ukázalo, že nič z toho, čo sa mi dostalo do ruky, nemalo veľkosť XS. Nuž, dobrého veľa nenarastie. Ale aspoň Ralphie a Bloomingdales ma nenechali v kaši a domov som sa vrátil s pár awesome trofejami.
ČTĚTE TAKÉ:
