Konečne som docestoval, vybavil posledné formality, práca môže začať. Počas prvého dňa prebrala kontrolu nad mojou telesnou schránkou nervozita. Po čase som si ale uvedomil, že na práci plavčíka nie je vlastne vôbec nič ťažké, jediná ujma sa objaví na psychickom zdraví. Nikto sa do tých meter a pol hlbokých bazénov nechodí úmyselne topiť, takže plavčík tam je viac-menej len do počtu. Samozrejme sú na okolí aj bazény väčších rozmerov, tým sa mi však darí zatiaľ úspešne vyhýbať. Ale čo to vlastne znamená byť lifeguard on duty?
Alfou a omegou sú úplne obrátené priority. Kým bežní ľudia si pekné slnečné dni vychutnávajú plnými dúškami, pre plavčíka je slnko najväčší nepriateľ. Ono to je síce pekná predstava, užívať si celé leto pri vode a váľať sa na večne vysmiatom slniečku… avšak! Pre plavčíka leto nekončí po znudených dvoch týždňoch na brehu Jadranu, počas ktorých človek stihne na lehátku na pláži už tretíkrát prečítať Osudy dobrého čarodejníka Harryho Pottera a zaniesť Jeden Prsteň do Hory osudu. Po tých dvoch týždňoch totiž prídu ďalšie dva. A po nich ďalšie dva…
A slniečko sa ďalej usmieva na svet. A slnko opäť krásne svieti. A tá hnusná žltá sračka na oblohe furt pečie. Ešte moje prapravnúčatá budú mať opaľovania plné zuby. Každý deň túžobne pozeráte predpoveď počasia s úprimnou modlitbou na perách a pri tom tancujete dažďový tanec. A keď sa ráno zobudíte, na oblohe ani mráčik, damn it! Také ráno vie pekne pokaziť deň.
Heslo teenagerov: „Plavčík je na to, aby sa ignoroval!“
Aké ďalšie významy môže mať horúci slnečný deň? Ten najpodstatnejší je preplnený bazén. Záplava ľudí, ktorí sa rozhodli využiť tento (ďalší) krásny deň na vychutnanie si letných radovánok. Ale Američania vlastne ani nepotrebujú slnko. Až tu som pochopil, čo som robil celý život zle. Ono sa totiž dá opaľovať aj počas tých pár nádherných dní, na ktoré každú noc skladám ódy. Že slnko za celý deň nevykulo spoza mrakov? Pár litrov opaľovacieho krému to spraví. Dokonca aj keď už búrka klope s úsmevom na dvere, sú schopní sa opýtať, či môžu ostať vo vode, alebo majú ísť pod slnečník.
S dospelými sa našťastie ešte dá väčšinou nájsť rozumná reč (teda, pokiaľ to nie je Hispánec, ktorého ingliš slovná zásoba sa obmedzuje na „OK“). Ale tie deti, tie drzé malé potvory schopné vynadať vlastným rodičom bez mihnutia oka, lebo sa ešte nedohrali… Vraj u nás je mládež skazená. Naši rodičia a starí rodičia by mali ďakovať všetkým svätým na nebesiach, aké poklady doma majú. Tu tomu hovoria moderná výchova – deťom sa nesmie prikazovať, ale vysvetľovať, dohodnúť sa. Nakričať na dieťa je nehumánne. A tú humánnosť potom vidno na správaní teenagerov. Ich základné heslo znie: „Plavčík je na to, aby sa ignoroval!“ Našťastie sa tu však nájde pár svetielok nádeje a pre niektoré deti je rodič stále autoritou, chvalabohu.
Marco… Polo, Marco… Polo, Marco…
Výchova detí je tu teda na úrovni pod bodom nula stupňov fahrenheita, a tak si rodičia počas odpočinku pri bazéne dávajú svoje ratolesti do úschovy. Presnejšie, pletú si lifeguarda s babysitterom. Celé dni nerobíte iné, len ich okrikujete, aby nebehali okolo bazéna a neliezli do príliš hlbokej vody. Rodičia vždy s úsmevom povedia, že ich deti vedia plávať, ja to však nazývam skôr systematickým topením. Presne vďaka týmto budúcim olympionikom mám už na konte dvoch zachránených malých utopencov a jedno narazené koleno.
Čo je ale na deťoch najdeprimujúcejšie, je jedna americká veľmi populárna hra „Marco Polo“. Je to niečo ako slepá baba, len sa to hrá v bazéne. Jeden má zavreté oči a kričí Marco, pričom mu ostatní dávajú na známosť svoju polohu pokrikom Polo. „Hi guys, what about playing Marco Polo?“ Veta, pri ktorej moje srdce pravidelne vynechá úder. Keď dohrá jedna partia, štafetu preberie druhá, po nej tretia… Tie dve slová sa vám vryjú do mozgu ako mimozemské znamenia do kukuričného poľa.
Safety inspection is in area today
Úlohou každého lifeguarda je tiež udržiavať bazén celé leto v perfektnom stave. Je našou povinnosťou z času na čas povysávať (áno, aj dno bazéna sa vysáva, vtipná to činnosť), pozametať lístie, vyniesť odpad a iné činnosti známe z piesne Žienka domáca. Kdesi v základoch tejto hierarchie je zabetónovaná starostlivosť o kvalitu vody. Dôkladne treba každú hodinu kontrolovať úroveň chlóru a ph-čka v bazéne, pričom jedno má nepochopiteľnú záľubu večne klesať a druhé stúpať. Našťastie na to máme potrebnú sadu malého chemika, vďaka ktorej udržiavame tých dvoch nezbedníkov na uzde. Ale čo ak sa to občas s výchovou preženie? Každému sa stane, že neodhadne množstvo muriaticu, prípadne zabudne na zapnutý chlorinátor, ktorý vie po hodine poctivej práce narobiť riadnu šarapatu. V takých prípadoch už nie je inej cesty, ako modliť sa, aby sa inšpekcia nerozhodla prísť práve vtedy na váš bazén.
Spolu s kontrolou vody si samozrejme preveria vaše schopnosti z beta verzie štúdia medicíny. Tak ako prúdi krv v žilách plavčíka práve mučeného nácvikom resuscitácie, tak nepretržite prúdi aj tok informácií medzi bazénmi. Vďaka ti Odin za WiFi! Takto si to vždy odskáče iba jeden z nás. Alebo aj ďalší chudáci, ktorí vychytali pool bez telefónu a prístupu na intersieť.
A ak práve nemáte info o safety v okolí? Hodnoty ph a chlóru sa zázračne objavia zaznačené v poolbooku na niekoľko hodín dopredu, prípadne sa samé dopisujú na konci dňa po niekoľkohodinovom meškaní. Je to proste kniha plná kúzel. Ja osobne si myslím, že Rokfort/Bradavice bola v skutočnosti škola pre plavčíkov, kde sa učia mágiu, ktorou aj ja pravidelne ohurujem deti, keď pri testovaní vody mením vďaka indikátorom jej farbu z bielej na zelenú a z červenej na čiernu. Ale už je najvyšší čas skončiť s kúzlením, veď zajtra je tiež deň. Radšej idem opäť checknúť weather forecast, pre istotu.
ČTĚTE TAKÉ:
