Zviaž ma, keď to dokážeš
Nezařazené„Zviaž ma, keď to dokážeš,“ zahlásil mladý kameraman pri večeri.
„Inak zviažem ja teba.“ Servírka z kuchyne na neho prekvapene hľadela.
Bavili sa o filmoch a hudbe a on do toho zrazu zapotil niečo také. Díval
sa na ňu s nečitateľným úsmevom na perách. Ako to myslel? Žartoval. Ale
skôr, než to prezradil, vzala to vážne.
„Zviaž ma, keď to dokážeš,“ zahlásil mladý kameraman
pri večeri. „Inak zviažem ja teba.“ Servírka z kuchyne na neho
prekvapene hľadela. Bavili sa o filmoch a hudbe a on do toho zrazu zapotil
niečo také. Díval sa na ňu s nečitateľným úsmevom na perách. Ako to
myslel? Žartoval. Ale skôr, než to prezradil, vzala to vážne.
„Tak dobre.“ Prestávka jej skončila. Vstala a uviazala si zásteru.
„Nech je sranda,“ dodala. „To ako fakt?“ Prekvapený bol zrazu on. „No
jasne. Večer, keď skončím v práci.“ Zatiahla zásteru ešte pevnejšie
a vošla do kuchyne.
Deti v jedálni robili hrozný randál. Kúsky cestovín a hranoliek sa
váľali všade po dlážke, občas v kombinácii s červenou presladenou
limonádou, ktorá sa brutálne lepila. Naviac bolo neľudsky horúco a dusno.
Potila sa a ledva sa držala na nohách. Stála v rohu a sledovala situáciu.
Oprela sa o stenu a zrakom zablúdila k stropu. Myklo ňou. Zo stredu
miestnosti visel dlhý povraz. Na jeho konci sa hompáľala vo vzduchu mladá
dievčina. Ruky mala za telom zviazané a tak kývala len nohami a podivne
knísala hlavou. Ústa mala previazané tričkom, takže jej krik nik nepočul.
Spoznala ju. Mala jej ústa i vlasy. Dokonca i dĺžka nôh sedela. Pozrela na
seba a potom zas na ňu.
„Ach,“ vzdychla nahlas, no v ruchu jedálne to nik nepostrehol. Zdalo sa
jej, že ju niekto poklepal po pleci. Vtedy si všimla jeho. Mladý kameraman
stál kúsok od visiacej dievčiny a škodoradostne sa smial. Kopala nohami
stále pomalšie a tvár jej bledla. Jej slabnutím jeho smiech silnel.
Preboha, musí ju zachrániť. Zas jej niekto poklepal po ramene. Šéf.
„Došli hranolky. Prines ihneď novú várku.“ Rýchlo sa spamätala a šla
splniť príkaz. Obraz dievčiny jej ale naďalej visel v hlave.
Stál v rohu kuchyne, nemal kam utiecť. Ruky mal zopäté a prosil
o milosť. Servírka držala v ruke lano, úškrn ohavil jej tvár
a približovala sa k nemu. „Vyzleč si tričko a možno sa zľutujem.“
„Ale…“ Švihla povrazom. Dotkol sa jeho nohy a zanechal stopu. Zobliekol
si tričko. „A teraz nohavice.“
„Blázniš?“ Opäť švihla lanom. Zasiahla jeho rameno. „Au!“ Zobliekol
si nohavice. Zrazu si ho všimli ľudia v kuchyni a rozosmiali sa. „Pozriete
na neho. Úbožiak! Svaly žiadne a ešte mu i kosti vytŕčajú.“ Pridala
sa k ich smiechu. „To máš za tú jedáleň. A teraz…“
„Hranolky sú už hotové. Tu máš, môžeš ich odniesť na stôl.“
Začala sa večera obávať. Vlastne ho ani poriadne nepozná. Nevie, čoho
je schopný. A čím ho zviaže? Dokáže to vôbec? Ak nie, tak… Chytila
metlu a zamietla pár hranoliek a cestovín okolo samoobslužných stolov.
Tričko i šortky mala úplne prepotené, vlasy sa jej nechutne lepili
k hlave. Potrebovala si sadnúť a napiť sa vody. Zrazu ju niekto ovalil
metlou. Zakrútila sa jej hlava a zvalila sa na dlážku. Cítila, ako ju
zväzuje. „Haha. Mala si byť šikovnejšia,“ smial sa jej do ucha a pevne
zatiahol uzol. Od únavy nevládala ani kričať.
Niekto ňou potriasol. „Si v poriadku?“ Prebrala sa a rozhliadla okolo.
Ležala na zemi vedľa prišliapnutej hranolky a kúska paradajkovej omáčky.
„Čo sa stalo?“ „Tu máš vodu. Daj si.“ Pila a koncentrovala sily. Na
opačnom konci miestnosti stál on s kamerou, natáčal to a lišiacky sa
usmieval.
Keď jej skončila smena, bolo už takmer desať hodín. Dovliekla sa na
chatku a sadla si na posteľ. Túžila po sprche a spánku. Na to ale ešte
nebol čas. Oči sa jej zatvárali, nohy ju ledva počúvali, ale vstala
a začala prehľadávať svoje veci. Niečo snáď objaví. Prehrabala všetky
poličky i kufor, ale nič lepšie ako staré bavlnené tričko nenašla.
Roztrhla ho na dva pevné pásy a vyrazila hľadať kameramana.
Noc mala farbu slabej a nevydarenej kávy. Čierňava sa miešala s akýmsi
oparom či hmlou. Naviac fúkal silný vietor a primiešal do toho piesok od
jazera. Prebíjala sa tým a rozmýšľala, ako to urobí. Musí ho prekvapiť.
To je jej jediná šanca. V priamom súboji by neuspela, je silnejší. Stretli
sa neďaleko jeho chatky. Presne tak, ako nechcela. Stáli oproti seba vo
vzdialenosti troch metrov. Ona držala v ruke dva bavlnené pásy a on…
„Kde si to zohnal?“
„Toto?“ potľapkal víťazne po povraze. Pri pohľade na jej kúsky trička
sa zasmial. „Tak poďme na to,“ zahlásil a švihol. Zľakla sa a dala sa
do behu. Po pár krokoch sa potkla a spadla. Keď sa prebrala, našla sa
priviazaná k jeho posteli. Nemohla hýbať rukami ani nohami. On sedel kúsok
od nej na stole vedľa nového počítača, počúval Chemical Brothers
a sledoval ju. Svetlo svietilo. Chcela vykríknuť, keď si uvedomila,
že ústa ma previazané tričkom. Páchlo potom a prachom. Zakmitala telom.
Bezvýsledne. Lano nepovolilo ani trošku. Nemala šancu utiecť. „Tak, už si
hore. Môžeme teda začať.“ Na perách jej visela otázka: „S čím?“
Ale nevyšla von.
Zhasol svetlo. Nič nevidela, ale počula jeho kroky, ktoré sa blížili
k posteli.
Poklepal ju po pleci. „Tak čo myslíš?“ Vytrhol ju zo zamyslenia.
„Páči sa mi to,“odvetila.
„Vážne? Povedal som to len ako žart.“
„Pomenujem tak svoju poviedku. Nech je sranda. A dám ti hlavnú
úlohu.“
„Čože? Preboha, to nie.“ Servírka sa potmehúdsky usmiala. „Neskoro.
Už ju máš.“ Prestávka skončila, vstala a uviazala si zásteru. Zamávala
im a vošla do kuchyne.
Keď sa prebral, našiel sa priviazaný k svojej posteli. Nemohol hýbať
rukami ani nohami. Ona sedela na stole vedľa jeho nového notebooku, počúvala
Cranberries a sledovala ho. Svetlo svietilo. Pokúsil sa vykríknuť, ale
nešlo to. Okolo úst mal previazaný pás starého bavlneného trička. Zamykal
končatinami. Bezvýsledne. Povraz nepovolil ani o kúsok. Neutečie.
„Vidím, že už si sa prebral. Výborne, takže môžeme začať.“ Hodil
na ňu vydesený pohľad. „S čím?“ pýtali sa jeho oči. Vedľa jej
ľavej ruky ležala plechovka. Vzala ju a zhasla svetlo. Nič nevidel, ale
vnímal jej kroky. O chvíľu stála vedľa postele. Začul zvuk otvaráča na
konzervy. A potom sa kabínkou ozval prenikavý smiech servírky. Mladý
kameraman vykríkol.
Nahrávání ...
