Ako sa prednáškareň zmenila na obývačku plnú nástrah

14. 4. 2020 | | Názory Paulína Barlová

Koronavírus má vplyv takmer na všetky oblasti nášho života. Štúdium nie je výnimkou. Na aké zmeny sme si museli v priebehu posledných týždňov zvyknúť? Čo je fajn a čo celkom nie?

Ešte na začiatku semestra sme si žili úplne bežné, často stereotypné životy. Priebeh dňa sme trávili s rovesníkmi na cvičeniach a prednáškach. Reálne, v 3D podobe, so sto percentným audiom. No dobre, so sto percentným nie, všetci máme nahluchlého alebo šepkajúceho kamoša…

Dnes namiesto prednáškarne sami sedíme v obývačke na gauči, niektorí si „užívajú“ prednášku v posteli v pyžame s motívom Star Wars. Slúchadlá nasadené, audio v pravidelných intervaloch sprevádzané seknutím, mikrofón a kamera (snáď) vypnuté.

V týchto dvoch vetách môžeme nájsť niektoré výhody a nevýhody online výuky. Pozitívne znie gauč, pyžamo, posteľ, Star Wars a minimum vykonanej fyzickej aktivity. Nevýhodou naopak môže byť neschopnosť sa sústrediť v domácom prostredí či neosobnosť prednášky. Mnohých trápi nedostatok socializácie, prvákov zas nedostatok El Magica. Objavujú sa aj postihy duševného typu, ako napríklad trauma spôsobená zapnutým mikrofónom práve v čase, keď študentovi prišlo na um ponadávať si na obsah prednášky.

Neviem, či to robíte aj vy, ale ja som si už zvykla po vykoktaní chabej vety potom, ako ma vyučujúci vyvolá k odpovedi, okamžite vypnúť mikrofón. Na online hodine francúzštiny som však raz namiesto červeného telefóniku (zrušiť hovor) automaticky klikla na „zapnúť mikrofón“. Tento fakt som si, bohužiaľ, uvedomila až potom, ako som si s najväčšou úprimnosťou a odporom zároveň uľavila slovami: „Ježišmária! No konečne!“  Utešujem sa myšlienkou, že pani docentka sa odpojila skôr než ja.

A ak vám môžem poradiť, napriek tomu, že je to veľmi lákavé, vydržte online výuku bez nápojov. Alebo si ich aspoň neklaďte vedľa notebooku ako ja. Môže sa vám totiž stať, že vaše elektronické zariadenie zažije veľkonočné oblievanie za vás. A to dokonca upgradeovanou tekutinou – kávou. Poviem vám, že nepomohol ani fén, ani ryža, ani iné moje zúfalé pokusy o záchranu. Skutočne, berte moju radu vážne, ja som zostala bez notebooku a bez opravy, keďže je servis stále zavretý.

Mám aj ďalšiu radu! Ak ste sa rozhodli učiť sa na čerstvom vzduchu, natrite si tvár opaľovacím krémom. Je viem, že je len apríl, ale takisto už viem, že aprílové slnko sa mi určite smeje keď vidí moju červenú, spálenú tvár.

No teraz vážne. Niektorí študenti hovoria, že sa škole kvôli „koronasituácii“ venujú viac, ako doteraz. To môže byť spôsobené upravenými osnovami a kladením väčšieho dôrazu na domáce úlohy. Iní sa naopak v posledných týždňoch zamerali viac na osobný život. Dúfajme len, že nie len na homeworkout, ktorý následne pridajú na sociálnu sieť. Pohyb je zdraviu prospešný, o tom žiadna diskusia, ale cvičiť sa dá aj bez podmienky zdieľania tohto zážitku so všetkými svojimi sledovateľmi.

Pre niekoho sú opatrenia voči koronavírusu vyhovujúce, mnoho ľudí ich vníma ako možnosť zastaviť sa či spomaliť, iným sa život komplikuje obavami o prácu, úspešne zvládnuté štúdium a mnoho ďalších existenčných otázok. Aj v týchto časoch treba myslieť pozitívne alebo aspoň realisticky. Krízový stav tu nebude večne. Je potrebné zmieriť sa s aktuálnou situáciou, nepodliehať panike ani smútočne neskláňať hlavu. Ako povedal Theodor Roosevelt: „Urobte čo môžete, s tým, čo máte a tam, kde ste.“ Ja by som už len dodala „…a nezabudnite nosiť rúška, pozor na vodu a na slnko, pomáhajte ako sa dá a nestrácajte nádej.“

Foto: archiv Paulíny Barlovej, reddit.com

 

Mohlo by tě zajímat: