Čudný deň

1. 4. 2001 | | Názory, Studentský život

Ráno som sa zobudila úplne spotená. Taký strašný sen sa mi už dávno nesníval. Naposledy asi na základke. Snívalo sa mi, že rozprávam plynule a spisovne česky. Brrr. Radšej som rýchlo zo seba zhodila paplón, hlavu vytiahla spod vankúša a vyskočila z postele. Podišla som k oknu, že si zlepším náladu pohžadom na krásne pole pod intrákom a komplex školy na Jižáku.

Ráno som sa zobudila úplne spotená. Taký strašný sen sa mi už dávno nesníval. Naposledy asi na základke. Snívalo sa mi, že rozprávam plynule a spisovne česky. Brrr. Radšej som rýchlo zo seba zhodila paplón, hlavu vytiahla spod vankúša a vyskočila z postele. Podišla som k oknu, že si zlepším náladu pohžadom na krásne pole pod intrákom a komplex školy na Jižáku. Čakám, že ma zaplavia slnečné lúče jarného slniečka, veď včera bol prvý jarný deň. Už prižmurujem oči, aby ma neoslepilo. Miesto toho ma však zmrazia snehové vločky, ktoré neúprosne pristávajú na skle a vietor, ktorý sa snaží odstrániť naše chabé okno. Všetko sa trasie a chveje. Sklenené tabule búchajú, stromy sa kývajú zo strany na stranu, študenti lietajú okolo. To je teda ráno. Ako vyšité. Nežný hlas moderátorky hlási, že vonku je teplota okolo nuly. Zo skrine vytiahnem tie najteplejšie nohavice, sveter a topánky, aby som neodmrzla. Na hlavu nasadím čapicu a do vreciek na bunde natlačím nejaké rukavice. Pre prípad, že by vonku naozaj bola zima.

Pomaly sa prepracujem na zastávku. Stopnem prvý autobus, potom metro a na hlaváku dobieham električku. Za necelých štyridsať minút sedím v  škole a čakám, čo sa bude diať. Taký zvláštny pocit. Už som dávno túto vzdelávaciu inštitúciu nenavštívila. Znovu stretávam tie davy študentov na chodbách, predieram sa do učební, stojím rady na záchod a na kávu z automatu, na prednáškach počúvam o hnutežnostiach a nehnutežnostiach. Snažím sa zistiť, či je párny alebo nepárny týžden, bojujem o počítač, aby som aspoň cez prestávku stihla prečítať maily.

Sedím a dívam sa z okna. Sledujem zápas snehových vločiek s vetrom, rozmýšžam nad strašným ránom, počasím a tým čudným snom. Snívam o lete, teple a prázdninách. Začínajú mi klipkať očká a moje telo a mysež sa dostávajú do útlmu. Nevnímam, čo sa deje okolo. Zrazu moje driemoty pretrhne zvuk slovenčiny. Alebo ešte stále snívam? Slovenčina na akademickej pôde? To nemôže byť pravda. Veď to by sa tu človek cítil skoro ako doma. Už na intráku mám dojem, že viac žudí hovorí slovensky ako česky. A už aj vyučujúci?

Nebol to sen. Realita. Náš vyučujúci naozaj bol zo Slovenska a takú krásnu a žubozvučnú slovenčinu som už dávno nepočula. Môj zničený deň razom nabral lepší smer. Len neviem, či by so mnou súhlasila aj česká “menšina”. Im to náladu zlepšiť nemuselo. Často už totiž s mojou materštinou majú problémy, nehovoriac o tom, že ju počúvajú v škole a ešte si majú robiť poznámky. To človek musí trénovať simultánne tlmočenie. Alebo si radšej nezapisujú nič a nechávajú sa niesť prúdom tej lahodnej reči.

čudný – zvláštny

električka – tramvaj

paplón – peřina

nohavice – kalhoty

topánky – boty

intrák – kolej

vrecká – kapsy

vankúš – polštář

diať – dít

hnutežnosti – movitosti

nehnutežnosti – nemovitosti

párny – sudý

nepárny – lichý

Mohlo by tě zajímat: