iList.cz » Prežite úžasné leto v americkom kempe

Prežite úžasné leto v americkom kempe

9. 8. 2006 | Lucia Gecelovská |

Keď sa mi minulý rok dostal do ruky leták agentúry CCUSA, netušila som, aké super leto ma čaká. Znelo to lákavo a tak sme sa s kamarátkou rozhodli skúsiť to a vydať sa prvýkrát do tak vzdialeného sveta akým sú pre mňa Spojené štáty. A nebolo to vôbec zložité, i keď obavy sme mali.

CCUSA je agentúra s centrálou v Amerike a pobočkami po celom svete. Česká republika nie je výnimkou. Česká pobočka pre študentov ponúka niekoľko možností ako stráviť leto v zahraničí, spojiť prácu a nové zážitky. My s kamarátkou sme sa rozhodli pre program „Camp counselors“, prácu v letnom detskom tábore. Výhodou tohto programu je, že nemusíte do toho veľa vložiť, všetky financie sa vám vrátia a dokonca si zarobíte i niečo navyše, takže môžete po skončení tábora pár dní pocestovať.

Ako pomocná sila v kempu

V rámci tohto programu sa vám otvárajú dve možnosti. Ak máte radi deti a máte s nimi nejaké skúsenosti, prípadne ste nadaní na nejakú činnosť, ktorú by ste ich mohli učiť (šport, hudba…), môžete pracovať ako vedúci skupinky detí. S nimi budete tráviť takmer celé dni.

Druhým variantom, ktorý sme si vyskúšali my, je práca tzv. „support staff“, čiže pomocná sila. Väčšina pracovných miest sa týka práce v kuchyni, alebo to môže byť práca s bielizňou, v stajni pri koňoch a podobne, to už záleží na jednotlivých kempoch, aké miesta potrebujú obsadiť. Väčšina kempov v Amerike je v krásnom horskom prostredí a keď už nie pri jazere, tak majú aspoň bazén a ponúkajú množstvo aktivít, ktoré môžete i vy vo voľnom čase využiť. Čo sa športového vybavenia týka, je ozaj z čoho vyberať.

Do agentúry čo najskôr

Naša cesta začala návštevou agentúry, kde sme sa boli bližšie informovať. Veľkým plusom je, že zamestnanci agentúry CCUSA sú veľmi milí a ochotní vám so všetkým poradiť a pomôcť. Najprv musíte vyplniť prihlášku v angličtine. Buď písomne, alebo cez internet, čo je dokonca finančne výhodnejšie. V takom prípade na vás čaká zľava z celkovej ceny programu v hodnote desiatich dolárov. Do 30. januára je cena pre online prihlásených 445 dolárov, po tomto termíne je to 465 dolárov.

Potom musíte absolvovať pohovor v angličtine, aby si o vás niečo zistili. Ostáva nájsť vám kemp. My sme využili možnosť navštíviť takzvaný Camp fair, ktorý sa konal začiatkom jari. Boli tam zástupcovia rôznych kempov a my sme si mohli vybrať samy, kam chceme ísť. A mali sme tak i väčšiu šancu, že pôjdeme obe spolu do toho istého kempu. Zo začiatku to síce vyzeralo zúfalo, lebo všade chceli už len jednu osobu, alebo jedno dievča a jedného chlapca, no nakoniec sme našli jeden, ktorý nám vyhovoval. V prípade, že niekto nechce ísť na Camp Fair, alebo to proste nestihne, kemp mu nájde agentúra. Prihláška sa pošle do USA do rôznych kempov a čaká sa, kým sa niektorý ozve. Agentúra sa pýši tým, že za posledné roky má 100% úspešnosť zaradenia uchádzačov do nejakého tábora, takže šanca je ozaj veľká.

Posledným krokom je vybavenie víza, čo ale nie je žiaden problém, keď cestujete prostredníctvom agentúry a ste študenti. Vyplnili sme potrebné papiere a zašli na americké veľvyslanectvo. Tam sme absolvovali len kratučký rozhovor a o pár týždňov nám doručili vízum. A už nám nič nebránilo vycestovať.

Najstarší kemp v Amerike

Leteli sme z Prahy do Londýna, kde nás čakal prestup na lietadlo do New Yorku. Na letisku sme podľa inštrukcií našli stánok CCUSA, kde už boli zhromaždení mladí ľudia z celého sveta. Keď sme boli kompletní, autobus nás odviezol priamo pred budovu Kolumbijskej univerzity, kde sme mali stráviť noc. Večer sme sa nahlásili u zástupcov agentúry, dostali sme kľúče od izby na koleji Kolumbijskej univerzity a obálku s informačnými materiálmi.

Ďalší deň sme mali informačnú schôdzku, kde nám okrem iného jedna slečna rozprávala, ako to v kempe vyzerá, čo nás tam môže stretnúť a čoho sa máme vyvarovať. Američania sú veľmi aktívni a tak si s nami zahrala i rôzne hry. Väčšina národov sa s nadšením pridávala, len tá časť, kde sedeli Slováci a Česi, bola akosi nečinná. U nás predsa niečo také nie je zvykom. Každého následne čakal iný program.

Niektorí do svojho kempu leteli, iní mali pred sebou cestu autobusom. Tí, ktorých kemp bol pomerne blízko New Yorku, šli linkovou dopravou, nás s kamarátkou a ostatných, čo mali namierené ďalej, prišiel autobus vyslaný z kempu. Ten náš nás čakal hneď pred univerzitou. Mali sme pred sebou asi sedem hodín cesty a večer sme dorazili do Mainu, štátu susediacemu s kanadskými hranicami. A tam, uprostred lesa pri krásnom jazere, bol náš cieľ – Camp Vega, najstarší kemp v Amerike.

Nádherne jezero a iné športové aktivity

Strávili sme v kempe deväť krásnych týždňov. Všetci tu museli nosiť oblečenie vo farbách a s logom kempu, takže sme dostali niekoľko tričiek, šortiek, teplú mikinu i tepláky. Do kuchyne sme museli chodiť i so zakrytou hlavou, takže nám dali i šiltovku. Pracovali sme na zmeny 8 hodín denne. Každá zmena jeden týždeň pracovala ráno od 6:00 do 14:00 a druhá od 13:00 do 21:00, no večerná zvyčajne končila skôr. Druhý týždeň to bolo naopak a tak sa to striedalo až do konca. Veľmi nám to vyhovovalo, lebo sme tak mali vždy pol dňa voľno a mohli si užívať kempu. A navyše sme raz do týždňa mali voľno celý deň.

Chodievali sme plávať do jazera, ktoré bolo nádherné. S radosťou sme využívali možnosť požičať si kajaky či kanoe a vyraziť na hladinu. Jazero bolo členité, bolo kam vyplávať a preskúmavať rôzne zátoky. Bol to úžasný pocit, takto ho brázdiť. Na pobreží bola väčšinou len príroda, sem tam nejaký domček. A uprostred jazera bolo i niekoľko ostrovčekov, tak sme sa zahrali i na bádateľov a na niektorí vyšli.

Kemp ponúkal i ďalšie športové aktivity. Keď neboli deti na kurtoch, mohli sme si zahrať i tenis, rakety a loptičky boli pravdaže k dispozícii. To sme využívali buď ráno, alebo večer, vtedy bolo aj ideálne počasie, lebo nebolo tak horúco ako cez deň a len vtedy boli kurty prázdne. V kempe bola i malá posilňovňa, kam sme radi chodili, i keď sme práve nechceli cvičiť. Bolo to totiž jediné miesto, kde bolo rádio.

Inak bola špeciálne pre všetkých brigádnikov vyhradená jedna miestnosť, tzv. staff room, miestnosť, akm detio nemohli. Tam sme si mohli zájsť na počítač a napísať maily, zasadnúť do kresiel a pozrieť si na videu nejaký film, alebo sa len tak združiť pri stole, porozprávať sa či si zahrať karty. A takisto tam boli telefónne automaty.

Tri mesiace zážitkov

Čo sa týka náplne práce, nebolo to nič strašné. Jedávalo sa formou švédskych stolov, každý si nabral čo a koľko chcel. Našou úlohou to bolo vždy pripraviť, počas jedla dávať pozor, či je všetkého dosť a dopĺňať to, čo chýbalo. Po jedle potom všetko pekne upratať, pozametať celú jedáleň a utrieť všetky stoly. To dalo zabrať, lebo deti boli veľmi neporiadne a vždy všetko zašpinili. Najprv sme z toho boli dosť v šoku, ale zvykli sme si a už to pre nás bolo samozrejmé. Potom nás len občas prekvapilo, keď sa im niekedy podarilo zanechať za sebou pomerne čisto. No to bolo len výnimočne. Okrem toho sa vždy našla nejaká práca v kuchyni. Niekto pracoval pri umývačke riadu, pripravovali sa zákusky, krájala zelenina a podobne.

Po deviatich týždňoch sa náš pobyt v kempe skončil a my sme museli odísť. Boli sme smutní, lebo sme tam strávili krásne chvíle. Leto, na ktoré nikdy nezabudneme.

V Spojených štátoch je mnoho kempov, v rôznych častiach krajiny. A každý z nich ponúka svoje možnosti trávenia voľného času, ktoré sú si často podobné. Vo väčšine sa ale pracuje v priebehu celého dňas prestávkami medzi jednotlivými chodmi. Náš kemp bol jedna z výnimiek, kde sa pracovalo na zmeny. No rozprávala som sa s dievčinou, ktorá bola v inom kempe, kde pracovali vždy nejaký čas počas celého dňa a bola tiež nadšená.

Boli to skvelé týždne plné nových zážitkov. Tri mesiace strávené uprostred prírody. Spoznali sme ľudí z celého sveta. Môže to stretnúť i vás, ak sa rozhodnete stráviť leto brigádou v detskom tábore v Amerike.