Keďže sa blíži pokračovanie filozofického víkendu „Nicov Open“ poriadaného katedrou filozofie VŠE, zdá sa mi vhodné pripomenúť, akú úlohu zohráva filozofia vo vzdelaní či živote a zároveň oboznámiť čitateľov s (netradičnou) aktivitou členov KFIL a študentov. Filozofia pre niekoho znamená záležitosť patriacu histórii – prekonané štádium človeka. Mnohým asociuje nekonečné spisy o zdanlivo zbytočných problémoch či nezrozumiteľné reči mudrcov.
Keďže sa blíži pokračovanie filozofického víkendu „Nicov Open“ poriadaného katedrou filozofie VŠE, zdá sa mi vhodné pripomenúť, akú úlohu zohráva filozofia vo vzdelaní či živote a zároveň oboznámiť čitateľov s (netradičnou) aktivitou členov KFIL a študentov. Filozofia pre niekoho znamená záležitosť patriacu histórii – prekonané štádium človeka. Mnohým asociuje nekonečné spisy o zdanlivo zbytočných problémoch či nezrozumiteľné reči mudrcov.
Filozofia je (podľa mňa) zvláštnym tmelom: spája ľudí, ktorí sú schopní tzv. hlbokých dialógov už pri prvých stretnutiach – zachádzajú do dimenzií, do ktorých sa bežne bojíme (alebo nevieme) zájsť ani v rozhovoroch s najbližšími. Filozofia je umenie a odvaha klásť otázky. Sú často nepríjemné, pretože sa nás bytostne týkajú a niekedy už samy nesú odpoveď, ktorá často rozbíja svety vzdušných zámkov, ktoré si staviame. Prebúdzajú nepokoj v duši, hlad po poznaní a pravde, kritické hľadanie zmyslu. Je ťažké odbúrať strach generovaný prirodzeným pudením varujúcim pred možnosťou, že sa dozvieme niečo, čo nám nebude „po chuti“. V tejto zóne je akútne nebezpečie precitnutia, že náš doterajší život postrádal zmyslu, či dokonca, že život, ako sme ho chápali, zmysel mať vôbec nemôže. Filozofia nie je nejaké akademické cvičenie, ktoré stráca „v praxi“ význam. Naopak, filozofia nám dáva odpovede na bytostné otázky týkajúce sa nášho života a skutočnou filozofiou sa stáva, keď činíme, čo vyznávame.
Spoločenské vedy niekedy zabúdajú na to, že predmetom ich bádania je súcno človek; prijímajú mlčky predpoklad, že mu rozumejú v úplnosti – preto často dochádzajú k záverom, ktoré sú vhodné skôr pre veľkochov dobytka. Filozofia je tu, aby vedám pripomenula to, na čo zabudli. Príkladom takéhoto omylu je, že spôsob, ktorým určitá veda (ekonómia) traktuje človeka (maximalizujúci úžitok), je chápaný ako celá ľudská realita. Odtiaľto je už len krok k omylu, že zmyslom nášho života je žiť čo najpohodlnejšie a uspokojiť čo najviac našich potrieb. Toto nie je zlý život, ale nie je to ani život človeka; skôr zvieraťa zapusteného do objektového sveta. (To, koľko ľudí tak žije, samozrejme, nemôže byť pre nás kritériom zmysluplnosti).
Kľúčové je preto doplniť špeciálne vzdelanie všeobecným humanitným základom – budeme odolní voči tomu, aby sa z nás stali len nemé súčiastky v systéme. Sme nútení k stále väčšej schopnosti špecializovať sa a zároveň byť dostatočne flexibilní – potenciálne použiteľní pre iné úlohy (hlavne, aby sme sa mnoho nepýtali alebo nebodaj nemali nejaké morálne zábrany): odolávať tomuto tlaku hmoty sme schopní práve vďaka filozofii (či jej symbolickému vyjadreniu – umeniu).
Môžem, však s potešením dodať, že na VŠE som našiel miesto, kde bola problematika človeka rozoberaná skutočne komplexným a fundovaným spôsobom. Miesto, kde študentov zasvätia do úskalí poznávacích procesov ako aj naučia myslieť mimo koridor jedinej vedy. Dokonca aktivita študentov a učiteľov katedry viedla v máji k spoločnému stretnutiu na Šumave – v nicovskej ubytovni VŠE sa konali debaty na zvolenú tému „SLOBODA“ (o víkende – viď stránky a nástenku KFIL). V súčasnosti sa pripravuje pokračovanie víkendu – začiatkom decembra sa priatelia filozofie chystajú vyraziť opäť na Šumavu, tentokrát s cieľom preskúmať problém civilizačnej premeny, (populárnejšie) problém tzv. konzumnej spoločnosti.
Prečo táto téma? Otázky po zmysle; a vôbec všetky otázky sa stávajú nemodernými. Nezapadajú do kontextu doby, keď všetko má byť pohodlnejšie, hebkejšie, sviežejšie… Chce sa od nás len spotrebovávať a zarábať; hlavne pri tom nepremýšľať a nevystúpiť z rady – to by nám mohlo privodiť nepríjemnosti…ale my chceme predsa príjemnosti a pôžitky, nie zápas a neistotu; ovládač a tisíc virtuálnych príbehov, nie jeden a skutočný život; nie tvorbu zvnútra, ale bezvýhradné prijímanie; nie bytostné spolužitie, ale soap opery… Nie je možné sa odtrhnúť od zvierackosti našej existencie, uspokojenie určitých potrieb je podmienkou prežitia. Ale rovnako, podmienkou prežitia človek ako človeka je zachovanie diferencie voči zvieraťu – slobodnej vôle (nie ľubovôle!), morálky, myslenia a umenia.
Nastolujem preto otázku: ak existuje trade off medzi ľudstvom ako takým a zvieratskosťou, je „naše“ optimum v bode nulovej ľudskosti? Ak odpoviete kladne, tak potrebujete filozofiu (aspoň štipku). Nielen McDonaldom je človek živý!!! (Dokonca iba McDonaldom je človek mŕtvy). Hráme va bank. Amen.
