Sedela som pri rieke, písala si do denníku, keď som zrazu začula vedľa
seba „Hello“. Patrilo mladej Kambodžanke. Prisadla si na múrik i so
svojou mamou, pri sebe mala prenosný chladiaci box, v ktorom držala fľaše a
plechovky s nápojmi. „Nechceš vodu?“ spýtala sa a pokračovala
v konverzácii.
Prišla do mesta pred tromi rokmi, aby mohla študovať angličtinu. Každý
deň predáva chladené nápoje, aby si niečo zarobila. Na prenájom im
financie nezastávajú, a tak spávajú v parku pri rieke.
Ešte viditeľnejšia a kritickejšia je chudoba mimo mesta, kde žije
väčšina populácie. Na prvý pohľad si všimnete krásnu prírodu,
všadeprítomné ryžové políčka, v období dažďov zelenajúce sa ako
golfové ihriská. Niekde sa v ich pozadí týčia kopce a kadiaľ idete,
stretávate vysoké palmy. Akonáhle však prechádzate dedinami, chudoba je to,
čo vám udrie do očí. Malé chatrče a špinavé jazierka, ktoré neraz
slúžia na kúpanie, a i na pranie. Vodu z čistejších prevarujú a pijú.
Kupovať balenú si môže dovoliť len málokto. Peňazí je málo, a
väčšina žije z toho, čo vypestuje. A na okrajoch cesty postávajú so
zopätými rukami tí najchudobnejší a čakajú na almužnu.
Raz večer mi zavolal kamarát, v hlase bolo cítiť, že niečo nie je
v poriadku. Ukradli mu bicykel, ktorým chodieval do školy. Jeho bratranec a
teta boli vážne chorí. Nemal ani na cestu, aby ich šiel navštíviť. Stále
sa mu nepodarilo nájsť prácu, hoci je mladý a šikovný. „Kto má známeho
na dobrom poste, má to ľahšie. Inak je to problém,“ hovoril. Ďalší deň
ráno sme sa stretli v parku na lavičke. Pôsobil ešte skleslejšie.
„Bratranec dnes zomrel,“ vyšlo z neho. Mal len cez tridsať rokov.
Prechladol. Avšak jeho rodina nemala na lieky a tak sa mu to postupne
zhoršilo, až mu už nebolo pomoci. „Chudoba je najhoršia choroba.
Väčšinou ju nejde vyliečiť a zabíja,“ povedal Leap a sklopil hlavu.
Kambodžská ekonomika je síce na vzostupe, ale brzdí ju bujná korupcia.
Investície prichádzajú, pracovných miest je však stále nedostatok. Platy
mnohých sú úbohé a ledva pokryjú životné náklady. Podpora
v nezamestnanosti tu neexistuje. Kto nemá prácu, je odkázaný na pomoc od
blízkych či priateľov. „Raz si nájdem dobrú prácu a postarám sa
o svoju rodinu,“ hovoria mnohí mladí a študujú v nádeji, že
vysokoškolské vzdelanie im to umožní.
