Už v septembri sa všetkých vysokoškolských študentov dotkne reforma financovania ubytovania. Tak ako každú reformu ju príjme určitá časť študentov s potešením a ďalšia skupina s pohoršením, a to prirodzene po zhodnotení dopadov na každého peňaženke.
Už v septembri sa všetkých vysokoškolských študentov dotkne reforma financovania ubytovania. Tak ako každú reformu ju príjme určitá časť študentov s potešením a ďalšia skupina s pohoršením, a to prirodzene po zhodnotení dopadov na každého peňaženke.
Na VŠE doteraz štát dotoval približne štyri tisíce z celkového počtu 15 tisíc študentov nepriamou formou. Koleje im boli pridelované podľa dojazdovej vzdialenosti a jedným študentom sa tak dalo všetko a druhým nič. Čiže veľká skupina nedostávala žiadne dotácie a musela celé ubytovanie platiť bez akéhokoľvek príspevku z vlastných vreciek.
V novom modeli štát prispieva priamo mesačne na študentské účty spôsobom „my vám peniaze dávame ako príspevok na bývanie, vy ich využite ako chcete“. Na VŠE to bude činiť mesačne 500 až 600 korún a bude sa týkať viac ako ôsmich tisíc študentov – dvojnásobku oproti súčasnosti. Cena ubytovania bude zároveň na budúci rok vyššia možno až o 200 korún mesačne. Reforma tak spravodlivejšie vníma náklady nás všetkých a v tomto momente by sa dalo konštatovať splnenie ich prvotných cieľov.
Zmena má ale niekoľko zásadných nedostatkov.
Prvý mínus: počet miest na kolejách sa zníži, lebo škola už nebude využívať ubytovien ako Vackov či Chmelnice. Trpkejšiu príchuť pre všetkých študentov bude mať aj jedlo v menzách zdražené zhruba o desaťkorunu, keďže už nebude možné krytie menzovných strát výnosmi z doplnkových činností ubytovania z dôvodu oddeleného financovania.
Druhý mínus: Návrh sprvu tiež počítal s tým, že študent akejkoľvek vysokej školy bude môcť byť vďaka novému tržnejšiemu systému ubytovaný na ktorejkoľvek koleji v Prahe. Ceny za bývanie by pritom stanovovali jednotlivé školy na základe ponuky a dopytu. Tento krok ale už na začiatku očakávane bojkotovali univerzity lákajúce študentov práve na ubytovanie. Takto do ich kapacít nezavítajú „cudzí“ študenti presne tak, ako to bolo doteraz.
Tretí mínus: Keď niekto po prvom semestri školu opustí a začne neskôr opäť študovať, nedostane už viac od štátu na bývanie ani korunu. Také sú kritéria, podľa ktorých bude ministerstvo školstva rozdelovať peniaze univerzitám. I keď kritéria pre získavanie kolejného štipendia si môžu vysoké školy pre svojích študentov flexibilne meniť, pristupujú k ním rôzne. Na rozdiel od VŠE, ktorá tieto kritéria meniť nebude z dôvodu vysokých nákladov na administratívu s tým spojenú, Karlova univerzita (UK) pravdepodobne zvolí iný prístup. Vzhľadom k tomu, že pri prepočte na jedného študenta UK by pripadalo mesačne 150 – 200 korún, pojme to ako sociálne štipendium a bude zhruba tretine menej finančne zabezpečených študentov vyplácať mesačne od 200 do 700 korún.
Výsledkom dlhého a náročného procesu tvorby konceptu je to reforma síce s kvalitnou a spravodlivejšou úvodnou ideou, zato ale veľmi nedotiahnutá.
