Aj členovia iListu si potrebujú raz za čas od novinárskej práce oddýchnuť a načerpať inšpiráciu pre písanie nových článkov. Nie je na to vhodnejšia chvíľa ako po skončení skúškového, keď je škola tou poslednou vecou, na ktorú študent myslí. Rozhodli sme sa, že si pôjdeme zalyžovať a prebehnúť sa na bežkách v malebnom prostredí jesenických hôr.
Už pri ceste vlakom sebavedomo zaberáme väčšiu časť nášho kupé, v ktorom hľadáme vhodné miesto pre naše lyže a batožinu. Cestu nám spríjemňuje nadšenie z dobrodružstva a rozhovor s milými dôchodkyňami, ktoré sa nám snažia všemožne poradiť, kedy bude tá vhodná chvíľa vystúpiť. Našou prestupnou stanicou je totižto Olomouc, svetoznáma Mekka Moravy.
V Olomouci čakáme na zvyšok našej posádky a na hlavného organizátora, ktorý moravské končiny dobre pozná. Ako aj mentalitu miestnych obyvateľov. V útulnej reštaurácii si objednávame tradičné české pokrmy, aby sme zvládli aj druhú časť cesty.
Šternberk a čakanie na sneh
Počas cesty autobusom spoznávame krásu českej krajiny, keď obchádzame hrad Šternberk, a dozvedáme sa o jeho neobvykle silnej katolíckej histórii v husitskom Česku. Kraj, v ktorom sa nachádzame, mal kedysi silné feudálne zázemie, a preto tu zostalo mnoho polí a rozvinutého poľnohospodárstva.
Predtým, než sa dostávame do hôr, okolie skôr pripomína ranú jeseň a náznaky snehu hľadáme márne, čo niektorých z nás trochu frustruje. Situácia sa ale mení, keď sa blížime k Jeseníkom. Tu nás prekvapuje inverzia teploty a dlho očakávaný sneh, v ktorý dúfali len tí najskalnejší optimisti.
Lyžovačka za 100 bodov
Prvý deň dostávame jasný pokyn od nášho hlavného organizátora: stáť 8:30 pred chatou a byť pripravení na pochod na zjazdovky. Delíme sa do dvoch skupín, jedna poslúchne organizátora a tá druhá potichu zmizne na bežky. Ja osobne som sa ocitol v prvej skupine a poviem vám úprimne, vôbec to neľutujem. Príroda, ktorú som mohol pozorovať z vysoko položeného lyžiarskeho strediska, je neporovnateľne krajšia ako tá z obrazovky zo Živej panorámy. Okrem toho som si aj poriadne zalyžoval a ani raz nespadol, čo u mňa považujem za obrovský úspech!
Každý športovec sa po výkonnom dni teší na chutnú večeru a posedenie pri teplom čaji alebo grogu. Nehovoriac o tom, keď vám ho servíruje milá a ukecaná čašníčka, ktorá vás svojim temperamentom prinúti vypiť dokonca slivovicu s medom, aj keď ste skalopevne presvedčený abstinent. Ak k tomu pridáte, že čašníčka používa rozličné výrečné poznámky a vy sa naladíte na vlnu rovnako výrečných odpovedí, garantujem vám, že o zábavu máte vy a celá vaša skupina zaručene postarané.
Večery na chate trávime prevažne hraním spoločenských hier. Do varu sa vieme dostať nie len vtedy, keď niekto z nás nedajbože prehrá, ale aj vtedy, keď nám spomínaná čašníčka pripraví saunu, po ktorej bez váhania skáčeme do snehu, kreslíme anjelov a šantíme tak, ako to ani deti zo základnej školy, ktorí sú ubytovaní v tej istej chate, nevedia.
Výstup na Praděd
Počas ďalších dní si razíme cestu na Praděd, ktorý je najvyššou horou Moravy. Na tejto hore stojí 145 metrov vysoký vysielač, a to pre nás novinárov znamená povinnú zastávku. Nehovoriac o tom, aká krásna je príroda vôkol a stromy, ktoré sú pokryté čerstvým snehom, akoby Jeseníky navštívil Mrázik.
Jeden z našich výletníkov pochádza z Vysokých Tatier a turistické výzvy preňho nie sú žiaden problém. Spomínal, ako jeho dedo vyšliapal Kriváň, keď ostatní členovia našej redakcie len ťažko vzdychali, že už nevládzu. Ako z názvu vyplýva, Praded pravdepodobne zdolávali už naši prastarí predkovia, preto dosiahnuť jeho vrchu malo byť pre nás hračkou.
Výlet nám veľmi rýchlo utiekol. No aj tak sme stihli hodiť všetky pražské povinnosti za hlavu a načerpať čerstvé sily. Dúfame, že sa to pred začiatkom semestra podarilo aj vám.
Foto: Kristýna Kantková, Filip Kubus
