Diplomka päť rokov po ukončení štúdia? V Peru žiaden problém…
NezařazenéSedela som pri počítači. S Brunom, mojím novým bračekom, sme spoločne spievali „Spending my time“ od Roxette. Hudba s naším falošným spevom sa rozliehala po celom dome. Na moje veľké prekvapenie prišla jeho mama, smiala sa s nami a s pomocou karaoke programu nám čisto zaspievala jednu starú španielsku pesničku. A zrazu mi to docvaklo. Si v Peru a tu sú všetci v pohode, uvedomila som si a usmiala som sa.
Sedela som pri počítači. S Brunom, mojím novým bračekom, sme spoločne spievali „Spending my time“ od Roxette. Hudba s naším falošným spevom sa rozliehala po celom dome. Čakala som hlášky typu „Stíšte to trochu“ alebo „Buďte ticho, veď sa to nedá počúvať“, ale nič takého sa nestalo. Na moje veľké prekvapenie prišla jeho mama, smiala sa s nami a s pomocou karaoke programu nám čisto zaspievala jednu starú španielsku pesničku. A zrazu mi to docvaklo. Si v Peru a tu sú všetci v pohode, uvedomila som si a usmiala som sa.
Predtým než som sa vybrala do tejto krajiny známej hlavne vďaka Machu Picchu som poznala akurát názov hlavného mesta Lima. Žarty mojich kamarátov o slamených domoch a pašerákoch som brala s humorom. Veď čo iné mi zostávalo?
Mojím hlavným poslaním bolo pomôcť tunajšiemu AIESECu s motiváciou a vzdelávaním ich členov. Keďže som týchto šesť mesiacov chcela využiť naplno, rozhodla som sa obohatiť môj pobyt aj o štúdium na miestnej škole. Ani jedna univerzita v Peru nemá medzinárodnú akreditáciu. Napriek tomu si nemyslím, že by to bol stratený čas, či vyhodené peniaze. Okrem profesných vedomostí sa naučíte pracovať v tíme a priebežne sa pripravovať na hodiny. Vraví sa, že najlepšie školy sú v hlavnom meste. Lima je však hektické miesto a väčšina cuzdincov vám povie, že sa oveľa lepšie cítia v menšej Arequipe.
Pokiaľ máte záujem stráviť semester na tomto príjemnom mieste presne tak ako ja, nie je nič jednoduchšie. S dostatočným predstihom stačí napísať na príslušné oddelenie na škole a čakať na odpoveď. Pokiaľ nie ste z partnerskej univerzity (čo žiaľ VŠE nie je), musíte platiť školné rovnako ako Peruánci. Semester začína koncom augusta a končí v decembri. Po letných prázdninách v januári a februári sa Peruánci opäť vracajú do lavíc v marci. Počet výmenných študentov nepresahuje dvadsať a sú roztrúsení na všetkých fakultách. Stretnete tu Brazílčanov, ľudí z Chile, ale aj Francúzov, či Nemcov.
V Arequipe, meste, ktoré sa na nasledujúcich šesť mesiacov stalo mojim domovom, sú tri univerzity – jedna štátna a dve súkromné. V minulosti bola táto štátna považovaná za najlepšiu, s postupom času však jej úroveň upadá. Hlavným dôvodom je veľký počet štrajkov, ktoré študentov pripravujú o výuku. Posledný štrajk trval skoro dva mesiace. Človek si na jednej strane vraví, že je to super, keď nemusia chodiť do školy. Ale ak si uvedomíte, že to budú musieť všetko dohnať v priebehu letných prázdnin, tak každému úsmev na tvári tak trochu zamrzne. Zvyšné dve súkromné univerzity sa bijú o prestíž a záleží len na subjektívnom pohľade, pre ktorú sa rozhodnete.
Ja som sa na tento semester zapísala na Universidad Catolica de Santa Maria (UCSM). Je to pomerne veľká univerzita, má asi šest tisíc študentov. S postupom času sa rozširoval počet fakúlt a dnes tu môžete študovať skoro všetko, čo vás napadne – od medicíny a stomatológie, ktorá tu nie je súčasťou medicíny ako u nás, cez psychológiu, filozofiu, právo a ekonómiu až po potravinárstvo či elektrotechniku. Výber je naozaj široký. Ja som sa rozhodla pre odbor, ktorý sa nazýva Ingenieria Comercial, čo v preklade znamená Obchodné inžinierstvo. Štruktúrou a ponukou predmetov sa veľmi ponáša na Medzinárodný obchod na našej dvojke. Čo je však trošku škoda, cudzie jazyky nie sú súčasťou výuky. Treba sa zapísať zvlášť do jazykového centra a, samozrejme, nie je to zadarmo.
Spôsob výuky tu v Peru pripomína strednú školu. Veľká väčšina profesorov si zapisuje dochádzku a zaťažujú študentov množstvom úloh. Treba sa učiť z hodiny na hodinu, pripravovať rôzne referáty a prezentácie v skupinách. Je dosť časté, že každý týždeň sa píše písomka na preverenie znalostí z minulej látky. Asi aj z toho dôvodu sa tu škola berie oveľa vážnejšie ako u nás. Niečo ako naše prednášky vo veľkom neexistujú. V každej triede je v priemere tridsať žiakov a pokiaľ nemusia opakovať niektorý predmet, študujú spolu celých päť rokov. Jednou z možností, ako získať na záver titul inžiniera je napísať diplomovú prácu. Je možné písať ju vo dvojici a nie je časovo obmedzené, do kedy po absolvovaní všetkých predmetov ju musíte odovzdať. Často krát sa stane, že skončíte ako dvadsaťjedenročný a titul získate až o päť rokov neskôr. Peruánci sa nikam neponáhľajú.
Ak sa vám nepáči písať diplomku, máte ešte ďalšie dve možnosti, ako získať titul. Jedna sa nazýva „por balotas“ alebo „por temas“. Profesor vám dá dva mesiace na naštudovanie dvanástich tém. Potom vyberie dve a o dva týždne musíte absolvovať skúšku z príslušných okruhov. Tretia možnosť je pracovať dva roky a po skončení praxe sa zapísať na „curso de actualizacion“. Tento kurz sa opäť končí skúškami.
Ako som už poznamenala, UCSM je súkromná univerzita. To znamená, že za výuku sa platí určitá čiastka každý mesiac. V základe existujú tri cenové kategórie: A, B a C. Do príslušnej kategórie vás zaradia podľa finančnej situácie vašej rodiny. Pokiaľ ste chodili napríklad na nemecké gymnázium Max Uhle, ktoré je tu v Arequipe považované za najdrahšie a najlepšie, tak na vysokej platíte viac ako niekto, kto chodil na „horšiu a lačnejšiu“ strednú školu. Čiastky sa mesačne pohybujú od 300 solov vyššie, čo je v prepočte asi 2500 českých korún. Medzi najdrahšie fakulty patrí medicína. Pokiaľ nezaplatíte jeden mesiac, nepustia vás do areálu školy. Pri vstupe sa musíte preukázať účtom, alebo „fotocheckom“, kartičkou, ktorú vám dajú každý mesiac po uhradení čiastky.
Areál školy tvorí viacero budov a pripomína malé mestečko, pretože je ohradený múrom. Vojsť sa dá jedným z piatich vchodov, ktoré sú dobre strážené. Študenti z nich môžu použiť len dva. Zahraniční študenti však aj v tomto ohľade majú výhodu a nikto im nebráni vojsť, kade chcú. Menzu tu nenájdete. V príjemnej kaviarni, či rôznych stánkoch sa dá kúpiť sandwich, alebo niečo ľahké na jedenie. Ceny sú naozaj študentské.
Univerzita je vyťažená počas celého dňa. Výuka prebieha v troch cykloch. Raňajší, ktorý začína o siedmej, obedňajší od dvanástej a večerný od piatej. Posledná hodina končí až o pol desiatej večer. Postupom času si človek zvykne na všetko, ale občas sa mi stane, že o deviatej už veľa nevnímam.
Na jednu vec však treba upozorniť. Peruánci začínajú štúdium na univerzite o dačo skôr ako u nás. Väčšina prvákov má sedemnásť rokov a len zriedka narazíte na niekoho staršieho. Keďže som si zapísala predmety zo štvrtého ročníka, študujem viac-menej so svojimi rovesníkmi. S ohľadom na moje chabé znalosti španielčiny som si vybrala len tri kurzy. S časovým odstupom musím povedať, že som so svojim výberom spokojná. Musím sa však priznať, že španielčina pre cudzincov je moja najobľúbenejšia. Okrem mňa tam je jedna Američanka, Francúzi a Nemci. Je to veľmi príjemná spoločnosť a náš profesor nás nikdy nezabudne dobre pobaviť.
Zahraniční študenti väčšinou nie sú hodnotení až tak prísne ako samotní Peruánci. Profesori sa vždy zaujímajú, ako sa vám darí, či im rozumiete počas hodiny, často sa vás opýtajú na zaujímavosti z vašej krajiny. Moji spolužiaci sú rôzni. Blond vlasy a svetlá pleť vždy priťahuje pozornosť mužskej časti triedy. Na druhej strane sa občas stretávam s ignoranciou zo strany spolužiačok. Ich študentský život je podobný nášmu, i keď občas trochu zredukovaný pre nedostatok financií. Občas si skočia cez voľné hodiny na pivo do neďalekej kaviarne. Najväčšie „kaliace“ dni sú štvrtok a sobota. Vo štvrtok majú dievčatá vstup zdarma do najpopulárnejšej diskotéky v meste. A sobotnú noc využívajú preto, lebo v nedeľu nemusia vstávať skoro. Taktiež sú dosť rozšírené fiesty doma. Človek sa počas nich vždy dobre pobaví. Tanec majú Peruánci v krvi a vydržia piť až do rána.
I keď je dosť možné, že som si svoje znalosti z oblasti medzinárodného obchodu veľmi nerozšírila, dala mi táto skúsenosť okrem výbornej španielčiny veľa. Peruánci sú veľmi otvorení a povedia vám priamo do očí, čo si myslia. Ich ochota pomôcť je skoro bezhraničná. Aj bez všadeprítomnej salsy si život ani nevedia predstaviť. Myslím, že my, tak trošku chladní Európania, sa od nich môžme veľa naučiť.